Veríte v osud? 21. diel 1/2

20. srpna 2014 v 23:44 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ooäť ráz dík, holt, zo Sakury som sa rozhodla nerobiť dokonalú hlavnú hrdinku, ktorá vždy všetko chápe a čaká, nie každý človek by reagoval pokojne, sú aj tí prchkí, ktorí reagujú zbesilo tak, ako som ju vykreslila v predošlom diely. Každopádne, tento dvojdiel si to uvedomuje ;)



Naruto sa na mňa zúfalo pozrel, zakrútil hlavou a vybehol za Sasukem. Hinata naopak prešla ku mne, aby som sa jej mohla zrútiť do náruče vyčerpaním po tomto výkrikovom koncerte a emocionálnom výkyve.
"Pre Boha, Sakura, čo to robíš?" Hinata sa na mňa dívala s doširoka otvorenými očami keď kľačala na zemi a držala ma, ukľudňujúc moju triašku v tele. Nebola som schopná sa upokojiť. Bože, nikdy ma nenapadlo, že bol schopný niekoho zavraždiť. Nelegálne boje? Fajn... mladý delikvent? To by som prežila, ale vrah?
"Vieš to o ňom? Povedal ti to Naruto?" spýtala som sa jej, ale nepozerala sa na ňu. Nemohla som.
"Nie, ale chcem to vedieť," pevne ma chytila za plecia a donútila ma posadiť sa. Zhlboka som sa nadychovala, než som sa dala do opisu toho, čo som dnes zistila trasúcim sa hlasom. Nevyzerala šokovane, nehovorila mi do toho, mračila sa a medzi očami sa jej tvorila vráska. Ale bola tak vyrovnaná ohľadne toho, čo som jej povedala. Bola silnejšia ako ja, ale možno to bolo práve preto, lebo to nebol Naruto, kto zavraždil človeka. Nemohla sa vcítiť do mojej situácie, do pozície niekoho, kto Sasukeho mal rád a myslel si, že ho už aspoň trochu pozná. V hlave mi šli myšlienky na rodičov toho úbohého chlapca, ako sa museli cítiť, ako prežívali tú stratu a bolesť? Minimálne tak, ako ja po smrti mojich rodičov.
"Nechala si mu možnosť, aby ti to vysvetlil?" spýtala sa po chvíli. Slzy mi stále stekali po lícach. Nakoniec...áno, bola som bezodná studňa.
"Ja... nie som na to pripravená. Nemohla som, bola som tak naštvaná a frustrovaná a... rozrušená," vysmrkala som sa do vreckovky, ktorú mi podala a utrela si oči chrbtom ruky. Ospravedlňovala som svoje chovanie nie len pred Hinatou, ale aj pred sebou. Mala som mu dať aspoň šancu povedať k tomu niečo poriadne, namiesto toho som ho provokovala.
"Nepoznáš jeho pohľad. Možno to bol práve on, kto mohol byť zavraždený," Hinata ma potľapkala po ruke a ja som sa dívala na koberec, vypaľovala do neho dieru a zatínala päste. Zaslúžil by si chápavejšie dievča, než som ja... niekoho, ako je Hinata.
"Odsúdila si ho príliš rýchlo," pokrútila hlavou a venovala mi sklamaný pohľad. A vidieť sklamanie v pohľade niekoho takého ako je Hinata spôsobovalo, že som sa chcela skryť pred svetom a už nikdy nevyliezť. Keď ona bola zo mňa sklamaná, vedela som, že som to pokašľala na plnej čiare.
"A práve od teba som čakala, že si nezakládaš na nejakých článkoch ale na tom, čo ti povie... a čo ti našepká srdce," pootvorila som ústa, aby som niečo povedala, ale nemohla som. Stratila som hlas?
"Ale ja som, ja som... zabil človeka, nepoprel to... a to ako sa správa, je tak... nevyspytateľný," mumlala som stále dokola a bolela ma hlava. Je toho príliš, príliš veľa.
"Čo ti hovoria všetky tie chvíle, ktoré si strávila s ním a to, ako ste sa rozprávali? Čo cítiš keď si spomenieš na jeho slová a tú trochu čo z neho poznáš?" Hinata ma donútila, aby som sa postavila na nohy a sadla si na posteľ, ale ona zostala stáť.
"Pokašľala som to, však?" včera mi sľúbil, že mi dnes všetko povie. Možno sa mi chcel s týmto priznať, možno som ho mala nechať hovoriť, možno som... ach, Bože... som hlúpa. Čo ak sa skutočne bránil? Ale čo ten svedok, ktorý to videl a vypovedal proti nemu?
Zúfalo som u nej hľadala nejaký záblesk v očiach alebo slová, ktoré by mi povedali, že ona by to na mojom mieste urobila tak isto, tiež by bola tak vydesená zistením, že by sa zachovala ako ja... ako kretén.
Hinata bola ticho, nechala ma topiť sa vo vlastných výčitkách až kým neprišiel Naruto - sám a zazeral na mňa. Skvelé, však?
"Je mi to ľúto," zamrmlala som a nemohla sa na neho znovu pozrieť. Naruto si vzdychol.
"Nemala by si sa ospravedlňovať mne,"
"Ja viem... Povedal ti to sám od seba?"
"Nie, zhodou okolností som to zistil. Jeho meno mi prišlo povedomé,"
"Nezdá sa mi, že by bol v nejakých novinách," zamračila som sa, dobre si uvedomujúc, že ich každý deň čítam.
"Ani nebol, jeho otec to stiahol z tlače, má veľký vplyv. Ale môj otec robí na polícii a bol to on, kto sa o ten prípad staral. Keď prišiel domov, spomenul ho zhodou náhod." Pokrčil ramenami, akoby sa to všetko vysvetlilo. Takže on musí vedieť pravdu.
"Vysvetlil ti to?"
"Áno, ale neočakávaj, že ja ti tu poviem jeho životný príbeh. To je jeho vec a ty si si to mala vypočuť a nenechať sa ovládnuť emóciami,"
"Zomreli mi rodičia, preto som to nezvládla... prišli o život pri autonehode, lebo do nich napálil človek, ktorý chcel skončiť so životom, úmyselne ich so sebou zobral a ja... som to proste nezvládla." Ospravedlňovala som sa ako pravý slaboch.
"No, dostaneš šancu sa sním znovu porozprávať. Pokúsim sa o to. Dobre vieš, ako ťažko si k sebe púšťa ľudí, zvlášť po tom čo sa odohralo."
"Iste," nebola som schopná viac povedať, len som sa dívala na neho s ďakovným pohľadom.
"Dobre, dievčatá, nechám vás dnes si všetko utriediť v hlave. Musím ísť k Sasukemu a domov."
"Povedz mu, že ma to mrzí," šepkala som sotva počuteľne a zamerala sa na svoje ruky.
"Nie, to mu povieš ty sama, Saky," tak fajn... čo som si navarila, to si zjem.
"Večer vás vyzdvihnem a uvidíme sa, dobre?" Naruto sa pohupoval na pätách a ramená mal stuhnuté, no na tvár sa donútil nastaviť odľahčený úsmev. Dnes sme mali ísť do nejakého klubu a ja som na to zabudla.
"Ja..." ani som nepomyslela na to, že by som sa dnes mala ísť zabávať. V žiadnom prípade. Nie po tom, čo som sa dnes dozvedela a po tom, čo sme sa so Sasukem takmer roztrhali za živa.
"Ani sa z toho nesnaž vyvliecť . Toto práveže potrebuješ, odpudiť myšlienky a uvoľniť sa. Potom budeš možno pripravená lepšie, ako si myslíš. Nepôjdeš v jedinom prípade a to ak ťa zrazí auto, zomrieš, budeš vracať, alebo si zlomíš nohu. Nič iné neberiem ako výhovorku a aj tak budem chcieť vidieť všetky lekárske správy, zvratky a teba v márnici, jasné?" prvýkrát som na Narutovej tvári videla známku totálneho nekompromisu. Zhrbila som plecia, pretože jeho pohľad bol tak ťažký, až neznesiteľný a ja som sa potrebovala nejako chrániť.
Áno, dnešok ma rozhodne zabije. Možno sa mu to s tou márnicou splní.
Naruto sa usmial na Hinatu a podal jej ruku ale pred tým, než mu ju chytila a šla s ním ku dverám, potľapkala ma po ramene. Všetko. Bude. V. Poriadku... jasné.
"Sakura, dnes si daj relaxačný deň. Premýšľaj, oddychuj, netráp sa... dobre?" Naruto kráčal ku dverám a v pätách mal čiernovlásku. Ani sa na mňa neobzrel. Ani by som to nechcela. Jeho oči boli príliš čisté a priezračné.
"Naruto?" zastal medzi zárubňou a obrátil sa na mňa. Vyhýbala som sa jeho očiam a zadívala sa na jeho blonďaté vlasy v chaotickom usporiadaní.
"Je nevinný?" to bolo všetko čo som potrebovala vedieť. Na teraz.
"Nie vo všetkom," Naruto mi však venoval upokojujúci úsmev keď videl, ako som stuhla. Potom vyšiel aj s Hinatou a ja som sa zmohla len na to, aby som si ľahla na posteľ.
Kričala som na neho, nadávala som mu a ubližovala mu. A áno, je vinný v istých ohľadoch, ale... Bože, prečo som sa tak nechala zaslepiť? Prečo som sa ho nespýtala? Dnes mi chcel všetko povedať, bol pripravený odhaliť mi svoje najčernejšie tajomstvo?
Hrýzla som si pery a nechala nasakovať vankúš za vankúšom slzou pre neho a za neho a za nás a za seba a za mojich rodičov a za toho chlapca a jeho rodinu. Ani som si nevšimla, kedy sa ku mne Hinata vrátila a teraz ležala vedľa mňa, odhŕňala mi vlasy z tváre a čakala, kým si dám všetko vo vnútri dokopy. Potom som s ňou mala rozsiahli rozhovor, ale obe sme len hádali. Nevedeli sme čo sa stalo, obe sme boli v slepej uličke. Vravela, že Naruto jej to neskôr chce povedať, ale že ja by som to mala počuť práve od Sasukeho. Mala pravdu, ale bála som sa. Nielen počuť pravdu, ale už ho iba vidieť mi naháňalo hrôzu.

O niekoľko hodín neskôr pred sídlom trúbilo auto a nebol to Sasuke. Neprišiel by. Nemaľovala som sa, navliekla som na seba džíny a tričko, vlasy si dala do copu a zišla dolu schodmi. Netrápilo ma, že som vyzerala hrozne.
Hinata stála v predsienke, mala na sebe sukňu a pekné tričko zvýrazňujúce jej postavu. Zadívala sa na mňa so smútkom v očiach. Ocenila som, že si uvedomovala, že pindať do mňa ako som oblečená by ju stálo život a tak mlčala. Obula som si kotníkové topánky a nastúpila do Narutovho auta.
"Do akého klubu vôbec ideme?" ozvala som sa po chvíľke keď ma zachvátil kŕč, uvedomujúc si, že byť v Sasukeho klube po tom, čo som mu dnes povedala, by bola drzosť.
"Do klubu na okraji mesta," Naruto sa na mňa usmial v spätnom zrkadle a ja som sa pokúšala tiež pousmiať, ale jeho zamračenie mi naznačilo, že to bol chabý pokus. Asi som sa tvárila, akoby mi niekto pleštil po hlave. A tak som sa aj cítila.
"Prestaň, Sakura. Dnes sa potrebuješ odreagovať, tak kľud, áno?" pokývala som hlavou, bolo to akoby mi povedal, že idem na návštevu do väznice. Chcela som byť vo svojej vlastnej cele v dome, vo svojej izbe. Ale nie, teraz ma čakal večerný program.
Ako som sa dostala do klubu? Netuším. Zrazu som na chvíľu ohluchla a nepočula vlastné myšlienky. Sácali do mňa ľudia, šliapali mi po nohách, takmer ma obliali pivom. Bolo to tu malé, o dosť menšie ako klub spred minulého týždňa. Dúfala som, že nenatrafím na ďalšieho exota, ktorý by si potreboval dokazovať aký je mačo. Keď sme dorazili k boxu kde už väčšina sedela, rýchlo som ho prebehla. Boli tam všetci okrem Sasukeho a pozdravili ma, samozrejme okrem Karin, ktorá opovrhujúco zdvihla hlavu a otočila sa na Ino, ktorá mi venovala úsmev. Pozrela som sa na Kaidana, ktorý ma pozorne sledoval spoza pohárika a vyhýbala sa jeho očiam. Sadla som si a objednala si pitie, ktoré som po trochách usrkovala. Nemala som náladu sa s nikým rozprávať a tak som sledovala masu pohybujúcich sa spotených tiel, ako sa o seba obtierajú a predvádzajú rôzne kúsky. Tento klub bol zameraný viac na sexuálne tance, takže všetci vyzerali, akoby si tam brali jeden druhého. Ale tie tance sa mi skutočne páčili, boli nabité energiou a aj hudba bola iná, niečo podobné latino ale s nádychom ešte väčšej exotiky.
Stôl sa striedavo zaplňoval a vyprázdňoval, ako ľudia odchádzali buď k baru alebo na parket.
Potom som zbadala, ako sa niekto zošuchol ku nám, sadajúc si oproti mne, ale vytáčajúc sa tak, aby sa na mňa nemusel dívať. Sasuke.
Vyzeral dobre ako vždy, svojim nedbalím spôsobom. Vlasy mal viac rozstrapatené ako hocikedy inokedy, akoby si do nich neustále zahrabával a mal na sebe čiernu koženú bundu, biele tričko a tmavé nohavice. Tvár mal bledšiu ako zvyčajne a oči udržoval prilepené na stole.
"Sasuke, som rád, že si prišiel," Naruto sa usmial, natiahol sa ponad stôl a stisol mu rameno, ale Sasuke len niečo zavrčal a znelo to ako kretén spolu s nadávkou. Nechcel tu byť, ale prišiel.
Naruto mu venoval odľahčený, pobavený úsmev.
"Už na teba čaká," pozrela som sa na Naruta, ktorý tieto slová adresoval Sasukemu. Ten zdvihol pohľad a nasledoval jeho oči, ktoré mierili niekam mimo, nie na mňa. Kto na neho čaká? Sasuke sa postavil a bez slova kráčal preč, až kým nezišiel dolu k parketu a nestretol sa tam s nejakým dievčaťom oblečeným vyzývavejšie než chodila Karin v hocijaké dni. To malo byť tričko, alebo podprsenka? A tá sukňa? Nikdy som si nemyslela, že by niekto mohol konkurovať Karin, ale táto ju predbehla. Obočie mi vyletelo do výšky, keď sa pritisli k sebe a tancovali. On s ňou tancoval na túto hudbu? Čo do čerta? Vyzeralo to, že mu niečo šepká do ucha ako sa usmievala a držala ho okolo krku, zatiaľ čo on ju viedol v tanci. Obtierala sa o neho, letmo sa ho dotýkala a stále mu šepkala, tvárila sa, akoby vyhrala lotériu, keď s ním bola. On mal ruky umiestnené na jej páse, niečo jej hovoriac, asi odpovedajúc na jej nemravné návrhy.
Odvrátila som oči a pozrela sa na Kaidana, ktorý zo mňa nespúšťal oči. Nechcela som sa s ním dnes rozprávať, mykla som plecom aby som mu ukázala, že je všetko vyriešené, hoci vôbec nebolo a on chápajúco prikývol. O päť pesničiek neskôr si Sasuke sadol naspäť na svoje miesto s whiskey v ruke a hodil ju do seba. Naruto, ktorý bol po celý čas zaneprázdnený krútením Hinaty na parkete prišiel tiež v tom istom momente.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 21. srpna 2014 v 10:13 | Reagovat

Ja viem, že sú moje komentáre možno sem tam prehnané :-x ale tak som to cítila z toho dielu pred tým :P a nebolo to myslené v zlom alebo niečo, jasné že tu nebudeme očakávať že Sakura bude super extra girl :D ja len, že tak pôsobil na mňa ten diel :P tento zas na mňa pôsobil dosť obdivne :D Hinata v tomto podaní bola extra super, akurát som nečakala, že bude na Sakuru taká tvrdá ale palec hore :)a som rada, že si Naruta urobila takého akého si ho urobila :) teší ma, že aspoň na chvíľku sa Sakura nespráva tak pobláznene a dokáže rozmýšľať aj reálne :) Proste mi ide Sakura sem tam trošku na nervy :D ale ber to tak, že aspoň vo mne niečo vyvoláva :) píšeš super nenechaj sa odradiť mojimi kritikami Sakury :D

2 emu emu | 21. srpna 2014 v 12:25 | Reagovat

Když si to napsala takhle je to aspoň reálnější :-D mně se to líbí :-D už si svoje chování uvědomila to je dobře  :-D Sasukeho v celku chápu, taky bych na ní neměla náladu :-D Naru se mi taky páčil :3 Jiná mě překvapila, ale mile :3

3 emu emu | 21. srpna 2014 v 12:27 | Reagovat

Když si to napsala takhle je to aspoň reálnější :-D mně se to líbí :-D už si svoje chování uvědomila to je dobře  :-D Sasukeho v celku chápu, taky bych na ní neměla náladu :-D Naru se mi taky páčil :3 Hina mě překvapila, ale mile :3

4 davidjaho davidjaho | 21. srpna 2014 v 23:17 | Reagovat

No. Doufám že tohle už je poslední kolečko nenávisti, opovržení/lásky a pobláznění protože jestli ne tak už to zavání pěkným stereotypem a umělým natahováním děje. A Sakuřiné chování? Pravda mohla si ho první vyslechnout ale dle mého názoru jednala vcelku opodstatněně.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama