Veríte v osud? 18. diel 1/2

16. srpna 2014 v 13:00 | Mešteková |  Veríte v osud?
Nakoniec sem pridávam dvojdiel ;) užite si ho :D

"Sasuke, prestaň," zašepkala som potichu, ale nepočul ma.
"Pokoj, kamoš. Mala ma počkať v aute, neviem prečo vystupovala," Kaidan prehovoril rovnako chladným hlasom, aký mu venoval Sasuke. Celkom som sa divila jeho odvahe, pretože ja by som asi omdlela strachom, keby ma niekto takto držal proti stene, ale Kai bol úplne v pohode. Nemal z neho strach a očividne neboli veľký priatelia a to som si uvedomila až teraz. A aj napriek tomu bojovali bok po boku... a teraz bol na pokraji nebezpečenstva, pretože Sasuke chytil záchvat hnevu.
"Za toto by som ti mal odtrhnúť tú tvoju tupú hlavu, Kai," potom ho pustil a odstúpil niekoľko krokov dozadu. Konečne som sa donútila ísť, prebehla som ku Kaidanovi keď sa skĺzol po stene od nedostatku kyslíka.
"V prvom rade si ju sem nemal ani viezť," Sasuke si skrížil ruky na hrudi a pozoroval ma, ako pri ňom kľačím a pomáham mu na nohy. Zaprel sa o mňa a postavil sa, rukou si masírujúc predok krku. Potom sa ma pustil a ja som stála medzi nimi a dívala som sa na neurčitý bod. Nechcela som sa dívať ani na jedného z nich. V Sasukeho očiach bol spaľujúci hnev a voči Kaidanovi som cítila vinu, pretože keby som nevystúpila z auta, nestál by tu a nelapal po dychu.
"Odchádzame, Sakura," nečakal až mu Kaidan niečo povie, v momente bol pri mne a trhol ma k sebe, až som skoro narazila do jeho tela a nohy sa mi zaplietli do seba, no udržala som rovnováhu.
"Čo-" vyprskla som prekvapene, ale jeho tvár bola nekompromisná, ťahal ma čo najďalej od Kaidana.
"Nenechám ťa tu s ním ani o sekundu dlhšie," prebodol Kaia vražedným pohľadom a znovu ma potiahol. Ako to, že som si to vtedy na pláží nevšimla? Sasuke k nemu bol ostrejší ako k hocikomu inému čo som videla už vtedy, ale nevenovala som tomu pozornosť.
"Prečo ju nenecháš samú sa rozhodnúť?" musela som Kaidanovi uznať, že mal odvahu. A riadnu. A keby sa oni dvaja pobili, nechcela som si ani predstaviť čo by sa stalo. Obaja si boli príliš podobní, ani jeden by neprestal kým by ten druhý stál na nohách. Ale takto drzo oponovať Sasukemu v jeho nálade, musela by som sedieť v tanku, aby som si na také niečo trúfla. Sasuke sa nadychoval, aby mu niečo odporné odsekol a ja som sa obávala, že Kaia tento raz skutočne prerazí.
"To je v poriadku, Kai," otočila som sa rýchlo na Kaidana, ktorý sa vybral pomalým krokom za nami.
"Ak ti to nevadí, odídem s ním, je toho veľa čo mi dnes musí vysvetliť," hodila som po ňom ospravedlňujúci pohľad, ale on len mykol plecom.
Sasuke nič nepovedal, len mi viac stisol ruku v drtiacom zovretí a počula som, ako frustrovane vypustil prudký vzduch pomedzi zaťaté zuby. Toto bude dlhá noc a veľmi nepríjemná pre nás oboch.
"Budeš v pohode?" potrebovala som sa uistiť, že ho nenechávam samotného. Ale nechcela som, aby si myslel, že o neho prejavujem väčší záujem ako o kamaráta. Sama som neznášala tie príbehy, kedy hlavná hrdinka bola zapletená do milostného trojuholníka a nevedela si vybrať medzi dvomi chalanmi. Ako si môže nevedieť vybrať? Jedného z nich musí milovať viac ako toho druhého. A vedela som, že Kai ma nepriťahuje a ani o ňom týmto smerom nerozmýšľam. Dnes sme spolu šli von, aby som zahnala pochmúrne myšlienky na chalana, ktorý sa dnes z nevysvetliteľných dôvodov objavil tam, kde som bola a pomohol mi potom, čo sme sa naposledy ani nerozprávali, po tom čo sme sa pohádali. A teraz ma drží za ruku, skoro ma ťahá za sebou po zemi, aby ma dostal preč z tohto miesta, vyzerá naštvaný a možno vydesený predstavou, že som bola tu. A ja som vydesená vedomím, že on BOL tu, nezávisle odo mňa. Čo tu do pekla robil?
"Nestrachuj sa o mňa, Sakura," s tými slovami sa Kai odvrátil, ale pred tým mi venoval ospravedlňujúci úsmev a zmizol opačným smerom. Ani som sa ho nespýtala na brata - preletelo mi hlavou a tuho som zatvorila oči. Neskôr mu zavolám, len čo sa dostanem domov. Našťastie som mala jeho číslo.
Sasuke na nič nečakal a ďalej ma ťahal cez cestu - obzerajúc sa po ďalšom možnom nebezpečenstve - k autu, ktoré bolo zaparkované neďaleko.
"Nemôžem uveriť, ako ľahko sa dostávaš do problémov! Keby si išla s hocikým, hocikým iným, ale ty si musela ísť práve s ním," posledné slová vypľul a zovrel moju ruku pevnejšie, aby som bola bezpečne pod jeho ochranou.
"No hlavne, že ty si sa tu objavil a zachránil ma," rozčúlene som prskala, necítiac si nohy pretože som pri ňom musela bežať, aby som mu stíhala. Štvalo ma, že ma musel opäť zachrániť a v kútiku duše som sa radovala, že som s ním po tej našej výmene názorov spred týždňa.
"Teraz nie je vhodná doba na vtípky," zavrčal desivo, otvoril mi dvere a doslovne ma strčil do auta, než ho zabuchol a sadol si vedľa mňa, rýchlo štartujúc. Vypol hudbu, ktorá mu hrala na USB a prudko vyrazil vpred. Ani jeden z nás nehovoril, Sasuke šliapal na plyn a pridával takú rýchlosť, že sa mi lampy a budovy po bokoch rozmazávali. Bol riadne vytočený o tom nebolo pochýb, ale teraz som si nebola istá, či to v ňom vrelo kvôli mne, alebo kvôli Kaidanovi.
"Čo si si dopekla myslela? Mala si zostať v aute ako ti povedal, ale nie, ty musíš vystrčiť ten svoj zvedavý zadok von. Uvedomuješ si, kde si sa práve nachádzala? Toto je jedno z najnebezpečnejších miest v Tokiu!" frustrovane udrel do volanta, až som sa stiahla čo najhlbšie do sedačky. Desilo ma, aký bol naštvaný, ešte som ho takto vytočeného nevidela. Bála som sa, že Kaia v tej uličke zabije. No, ale teraz sa ukázalo, že bol naštvaný aj na mňa... asi na to mal právo, zahrávala som sa s vlastným životom. Ale on nie je jediný, kto si môže vylievať zlosť.
"Áno? A čo si tu vlastne robil ty?" začínala som byť rovnako rozčúlená ako on, prišlo mi nespravodlivé, ako sa zachoval ku Kaiovi a že na mňa teraz kričal. Rozhodla som sa, že to obrátim proti nemu. No a čo, že som tu bola! Aj on tu bol a na rozdiel odo mňa, vedel, čo je to tu za miesto, tak nech po mne nešteká ako po neposlušnom psovi, kurva!
"Mám tu brata," odsekol zlomyseľne a hlasito a ešte viac pridal plyn. Ignorovala som rýchlosť s ktorou sme išli, kľučkoval pomedzi autá a očividne sa ani nestaral, či ho môžu chytiť policajti.
"Tu? Nepýtala som sa, čo robíš v tomto meste, ale čo si robil práve na tom mieste!" trhla som bezpečnostným pásom a rozčúlene si ho odopla, pretože som mala pocit, akoby ma dusil, akoby dusil ten hnev, ktorý som v sebe mala a potrebovala som ho zo seba uvoľniť, inak by som sa explodovala.
"Zapásaj sa," prikázal nebezpečne nízkym hlasom, ale ja som ho ignorovala. Než som sa nazdala, boli sme von z mesta niekde na poľnej ceste. Nevšímala som si, že prešiel niekoľkokrát na červenú a opomenul stopky.
"Nie," pocítila som menšiu škodoradosť, keď som ho odmietla počúvnuť.
"Sakura prestaň sa chovať ako rozmaznaný fagan. Vravím ti, aby si sa zapásala," ani sa na mňa nepozrel keď tie slová vypľul do ticha auta. Chcela som sa stiahnuť na druhú stranu pred jeho nepriateľským chovaním.
Ale nie, ja sa nenechám zastrašiť, viem, že mi neublíži. Nikdy by to neurobil.
"Nebuď panovačný," len čo som to dopovedala, strhol volant ku krajnici a prudko zastal, až som sa takmer nalepila na palubovku... oprava, nalepila som sa na palubovku. Potom vystúpil a tresol dverami tak silno, že som sa divila, že nevyrazil sklo. Prerývane som sa nadýchla aby som sa upokojila a nabrala odvahu postaviť sa mu a čeliť jeho hnevu.
Nezaháľala som ani sekundu, vystúpila som a zaprela sa rukami o strechu auta pre podporu. Videla som ho ako stojí uprostred cesty a zhlboka sa nadychuje, ukľudňujúc triašku v rukách. Ramená sa mu prudko nadvihovali.
"Čo si tam robil, Sasuke? Chcem odpovede." ostro som ho dobíjala, vediac, že to je moja šanca zlomiť ho. Zničiť jeho obranu, nech mi konečne ukáže svoju tvár.
"Na tom nezáleží," odfrkol si tichým hlasom, ale ja som tento krát pritlačila.
"Tak potom nezáleží ani na tom, že som vystúpila z auta," rozhodila som rukami a prižmúrila na neho oči, keď sa ku mne prudko obrátil, premeriavajúc si ma, zatínajúc ruky v päsť.
"Nezáleží? NEZÁLEŽÍ?! Mohli ťa zabiť, znásilniť a ty mi povieš toto?! Ty si sa absolútne pomiatla! Mohla by si sa konečne spamätať a uvedomiť si, že si práve vyliezla z diery plnej hadov?!" kričal na mňa na plné hrdlo a gestikuloval tak prudko, že keby niekto pri ňom stál, rozhodne ho zloží jednou ranou.
"Ako si vedel, kde som?" prižmúrila som oči, gratulujúc si, že môj hlas bol pevný. V krku mi rástol knedlík, uvedomujúc si, že sa zahrávam s ohňom, pretože on presne taký bol. Devastujúci, strhujúci, fascinujúci, nebezpečný... ale potrebný. Iba pohľad na neho rozosielal teplo do mojich žíl. A to, aký bol rozčúlený ma nedobrovoľne rozpaľovalo.
"Hľadal som ťa, keď som stretol Kaidana v tom klube a povedal mi, že je tu s tebou," rozdýchával sa ako nejaký rozzúrený býk, v očiach mal vraždu.
"Prečo si vystúpila z toho auta?" dožadoval sa stroho odpovedi, ale on mi takmer žiadne nedával.
"Lepšia otázka je, prečo si bol v tom zasranom klube, keď je tak nebezpečný!" konfrontovala som ho nesledujúc aké slová vyberám. Pery som mala suché a v hrdle ma driapalo od nervozity a strachu. Chcem to vôbec vedieť?
"Mal som nejaké veci na vyriešenie," nič neurčité. Zatínal sánku tak silno, že som sa obávala, že si ju prerazí.
"To je všetko čo od teba dostanem?" vyjavene som na neho vygúlila oči a potom som si odvrkla, "No jasné, čo iné som tiež mohla čakať! Nikdy mi nič nepovieš! Radšej zdúchneš a potom keď ťa vidím po pár dňoch, ani na sekundu sa nezdržíš, aby sme sa porozprávali a potom ťa stretnem tu. Aká náhoda!" rozhodila som rukami vo výsmešnom geste, zvyšujúc hlas. Ale nebola som si istá, či sa vysmievam nemu za to, aký je, alebo sama sebe za to, aká som hlúpa.
"Máš sakra šťastie, že som prišiel," zasyčal pomedzi zuby desivo. Takmer som sa pred jeho slovami prikrčila. Áno, to som mala... ale ja mu to nedám najavo.
"Prečo si so mnou nechcel hovoriť? Vtedy v škole," bolestná myšlienka ma pichla u srdca.
"Nie je to tak," bola to moja bolesť, ktorá sa odrazila v jeho uhľovo čiernych očiach, alebo jeho vlastná? Sklopil pohľad a nozdry sa mu rozšírili ako zo seba vydral nejaký divný pazvuk, niečo medzi zasmiatím sa a odfrknutím.
"Nie?! A ako si mám vysvetliť tvoje nevysvetliteľné chovanie? Tváriš sa, akoby ti na mne nezáležalo a teraz si kvôli mne pobil chalanov a skoro si Kaidana roztrhal na kusy! Ja neviem čo si o tebe mám myslieť, Sasuke! Mätieš ma a ja už toho mám plné zuby," hlas sa mi na konci takmer zlomil ako sa mi triasol.
Než som sa nazdala, stál blízko u mňa, jeho ruky zovreli môj pás a pritiahol si ma tak blízko k sebe, že som stratila aj ten zvyšok vzduchu, ktorý som v sebe mala. Jednou rukou ma chytil za vlasy vzadu na hlave, aby mi zabránil ucuknúť z jeho dosahu.
"Toto už nikdy nehovor..." vrčal na mňa a v očiach mu blysklo šialenstvo, čierne zreničky sa mu zúžili keď ich naplnil ohromný hnev, ktorý som u neho nikdy nevidela, ešte väčší z mojich slov ako z toho, čo sa stalo pred chvíľou.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 16. srpna 2014 v 13:43 | Reagovat

"Musela by som sedieť v tanku" :D tak som sa na tom smiala :D
a hláška, že skoro ma ťahá po zemi za sebou bola naozaj super :)
ako Sasuke povedal Sakure, že musela ten svoj zvedavý zadok vytiahnuť z auta či ako to bolo 8-) :-D  
Rozmaznaný fagan :D :D tak tieto hlášky boli asi najlepšie :-D
jediná vec čo mi tam tak trošku padla do oka bola, keď si napísala nízkym hlasom, ja by som tam dala nízkym tónom, ale to je len môj názor :)
super časť, smiala som sa ako krokodíl :-D 8-)

2 davidjaho davidjaho | 17. srpna 2014 v 18:54 | Reagovat

Teorie o sourozencívh asi padá. Konečně si Sakura dodala trochu odvahy mu vzdorovat. Hurá! Avšak moudré to nejspíš moc není vzhledem k rozpoložení v jakém se Sasuke nachází.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama