Veríte v osud? 16. diel

14. srpna 2014 v 14:06 | Mešteková |  Veríte v osud?
ĎAKUJEM ľudia, naozaj si vážim každého vášho komentáru! :3 ďalší diel je tu a ten po tomto sem pridám do dvoch dní ;)


Stála som na parkovisku a do očí sa mi hrnuli slzy, cítiac sa hrozne. Zhlboka som sa nadýchla, trasľavo naťahujúc vzduch do pľúc a potom som sa obrátila, aby som sa vrátila k Hinatinmu autu. Nič sa nestalo... nič podstatné. Och, Sasuke, radšej mi vytrhni srdce z tela a rozmliaždi ho v rukách, menej by ma to štvalo ako toto tvoje nepochopiteľné správanie - pomyslela som si jedovato.
"Snáď si nemyslíš, že Sasuke by sa s tebou zahadzoval," posmešný hlas, ktorý sa ozval z pravej časti parkoviska ma donútil zastať a vzhliadnuť tam. Karin bola oblečená v červených šatách. Skutočne... krátkych šatách. Provokatérka, tým som si bola istá. Prinášalo jej snáď potešenie, že chalani videli viac ako by mali? Stačilo sa jej len trochu predkloniť a bolo by jej vidno asi aj do žalúdka.
Stála sama opretá o nejaké auto a posúvala si okuliare na nose s úškrnom spokojnosti v tvári. Keby som jej ho rozbila, tiež by to nebolo plytvanie času. Dva kroky a bola by som u nej, jedno napriahnutie ruky a roztrieštenie jej nosnej chrupky a potok krvi... hm, asi by mi to zlepšilo náladu. Rozhodne.
Ale na moje prekvapenie som sa bez výrazu otočila chrbtom a urobila ďalší krok od nej. Moja sebakontrola bola úžasná, myslím.
"Povedz, využil ťa na sex a odkopol, alebo si ho prestala baviť, lebo si mu nechcela dať?" zamrzla som a ramená sa mi roztriasli potlačovaným hnevom. Hovorí o mne, akoby som bola nejaká handra, ktorú by mohol využiť. Akoby som bola ňou.
Stavím sa, že ňu takto využívali muži nespočetne veľa krát. Alebo jej to ani nevadilo, ona sa hrala s chalanmi rovnako ako oni s ňou.
Jej slová však zdvihli môj temperament a do žíl sa mi vlial adrenalín. Rozbijem jej ten rypák a prerazí ním betón na parkovisku.
"Karin, myslím, že si si zabudla na seba dať oblečenie," Narutova ruka sa natiahla po mojej a pritiahol ma bližšie k sebe, žmúriac na červenovlásku. Chcela som povedať, aby ma pustil, ale... prišiel vhod. Skutočne ma asi zachránil pred tým, že by som skončila na polícii za napadnutie červenovlasej šľapky. Ale zároveň by som urobila svetu láskavosť, no to by mi asi neprešlo a v záznamoch by mi to krásne svietilo.
"Veľmi vtipné," nadvihla obočie a zatvárila sa znechutene, no jej výraz bol oproti Narutovej tvári slabý odvar. Blondiak vyzeral, že sa každú chvíľu povracia, keď sa na ňu díval.
"Urob službu vesmíru a nestaraj sa do vecí, do ktorých ten tvoj prasačí nos nepatrí," Sústredene som sa dívala na Naruta, užasnutá z toho, ako mi prišiel pomôcť.
"Vyjadrila som svoj názor,"
"Nikto sa ťa naň nepýtal," s týmito slovami ma chytil za plecia, zvrtol a viedol ma k Hinate, ktorá sedela za volantom a sledovala to.
"Všetko ok?" Naruto si ma premeral, keď sme zastali.
"Áno. Ďakujem, naozaj som..." nevedela som nájsť to správne slovo, ale on očividne neočakával, že sa mu budem snažiť poďakovať. Otvoril mi dvere a počkal, kým som k nim prešla.
"To je v poriadku, Karin je mrcha. Na jej jedovaté slová si treba vždy pripraviť protijed," nasadla som do auta a zapásala som sa.
"Asi na ňom začnem pracovať," zamumlala som si pre seba a Naruto sa zasmial. Potom obehol auto a naklonil sa cez otvorené okienko dnu, aby mohol dať Hinate bozk. Odvrátila som sa od nich, bolo to príliš intímne, aby som sa na nich mohla dívať.
"Idem hneď za vami, uvidíme sa o chvíľu," potom prebehol na druhú stranu parkoviska a nastúpil do svojho strieborného seatu. Naštartoval a išiel v tesnom závese za nami.
"Čo ti tam povedala?" Hinata sa na mňa na zlomok sekundy pozrela, aby sa uistila, že som v poriadku a potom sa venovala ceste.
"Či si naozaj myslím, že o mňa bude mať záujem, niečo v tom zmysle. A potom sa ma pýtala, či som s ním spala," zaťala som sánku od hnevu. Že si vôbec také niečo dovolila!
"To je jej štýl komunikácie," povzdychla si a elegantne zakrútila hlavou. Príliš jemná Hinata, príliš dobrá... usmiala som sa, chcela by som byť ako ona, všetko by mi bolo jedno, nezaujímala by som sa o hlúposti. Alebo by som chcela byť ako Sasuke, pristupovať k veciam s chladným odstupom, ani to by mi nevadilo.
S Narutom a Hinatou sme si sadli do kaviarne, ale po väčšine som počúvala, ako rozprávala.
Celú konverzáciu obstaral Naruto a Hinata sa sem-tam zapojila, aby vôbec odpovedala.
Druhý deň som pracovala neúmorne a keď sa blížil večer, podvedome som sa dívala na hodiny očakávajúc Kaidanov príchod.
Dnes sme mali skoro prázdno a tak sme s Ino stáli za barom a rozprávali sa.
"Nepozeraj sa stále na tú sekundovú ručičku," zasmiala sa, keď som svoj pohľad opäť umiestnila na jej tvár.
"Sekundovú?"
"Minútová je pomalá, sekundová vyzerá byť ešte pomalšia keď tak čakáš na Kaidana," objasnila so širokým úsmevom, ale ja som sklopila pohľad. Červeň sa mi hrnula až za uši. Naozaj som ho očakávala, chcela som sa s ním rozprávať, proste mať bezstarostný rozhovor s tak pohodovým chalanom ako je on bolo na nezaplatenie. Dnes určite. Bolela ma hlava zo zákazníkov a jeden z nich bol tak nepríjemný, že som na neho takmer úmyselne vyliala horúcu kávu.
"Nečakám na neho," zamumlala som so stiahnutým obočím a odrazu som potrebovala niečo robiť s rukami. Chytila som handričku a prešla som s ňou po barovom pulte. Hm... tak po ňom prejdem ešte raz.
"Jasné, ale ja ťa chápem, Kai je skutočne..." nadýchla sa a potom si povzdychla, úsmev jej z pier zmizol, akoby zhodila masku. Potom sa naklonila ku mne a zastavila mi ruku, ktorou som dokola prechádzala po vyleštenom mramore.
"Mala by si vedieť, že-"
"Hej! Ahoj Ino!" dvere sa otvorili a tak prerušili jej slová, ktoré ma celkom zaujali.
Do miestnosti prišla skupina chalanov a Kiba smeroval svoje oči rovno na blondýnku vedľa mňa. Potom ukázal zuby v širokom úsmeve.
Ino sa odo mňa odklonila a vzala si bloček, keď sa všetci išli pousádzať, zatiaľ čo Kaidan zaparkoval svoj zadok na barovej stoličke oproti mne.
"Si autom, či nie?" spýtala som sa hneď a prešliapla so zdvihnutými kútikmi. Mal na sebe čierny sveter a rukávy si vysúkal až po lakte, zatiaľ čo mu z výstrihu vykukával biely golier trička. Tmavé džíny som si všimla len letmo, skôr ako sa usadil.
"Autom, a mimochodom pekný deň prajem," usmial sa na mňa a naklonil hlavu do boku. Uškrnula som sa. Pokiaľ som vedela, že je autom, vedela som, že chce perlivú minerálku chladenú, ak tu bol bez auta, rozhodne niečo alkoholické.
Sklonila som sa pod pult, otvorila ľadničku a vytiahla vodu, potom som zobrala pohár, nakrájala plátok citrónu, hodila ho dnu, otvorila fľašku a naliala mu bublinky do skla.
"Ahoj," podala som mu pitie a nemohla som zabrániť tomu, aby sa mi kútiky zdvíhali. Zahryzla som si do pery, keď si bral pitie a pohladil mi prsty.
"Aký si mala dnes deň?" uznanlivo sa pozrel na jeho pitie, keď si uvedomil, že mi ani nemusel nahlásiť čo chce.
"Bolí ma hlava," zamumlala som unavene a oprela sa o pult.
"Mám liek, chceš?" začal šmátrať vo vrecku a potom vytiahol rúžovú tabletku. Vďačne som ju prijala a zhltla ju bez toho, aby som ju zapila.
"Si môj hrdina," oprela som sa lakťami o pult a čakala, kedy mi prestane tepať v spánkoch.
"To je moje poslanie, ale nikomu to nehovor." žmurkol. Stisla som pery, aby som sa nerozosmiala.
Ino prešla ku nám a položila blok na pult. Spolu sme začali pripravovať nápoje pre chalanov a ukladať ich na tácku.
"Ahoj, Ino," Kaidan sa na ňu pozrel a Ino mu venovala letmý pohľad.
"Ahoj, Kaidan," pozdravila ho a sklonila sa pod pult do jednej z ľadničiek. Spýtavo som sa pozrela na Kaia, lebo som nemala pocit, že by sa s ním chcela viac zhovárať a on pokrčil ramenami, trúc si jednou rukou zátylok.
Keď sa vynorila, prehodili sme zopár nepodstatných viet a potom sme išli poodnášať tácky.
Neskôr som stála za barom a dohliadala, či máme nových zákazníkov, ale bol týždeň a po deviatej večer. Občas si niekto prišiel kúpiť cigarety, alebo skočiť na rýchle posedenie, ale ľudí bolo málo a práce ešte menej. Skôr som sa rozprávala s Kaiom. Hovorili sme o všetkom a zároveň o ničom podstatnom, smiala som sa pri ňom a ani som si neuvedomila, že ma prestala bolieť hlava, čo bolo skutočne skvelé.
"Čo si dnes robil," spýtala som sa ho so záujmom, keď sme boli chvíľu ticho, zatiaľ čo ma pozoroval pri kontrolovaní množstva nealkoholického pitia.
"Bol som v práci, ako vždy - nuda. A potom som šiel s chalanmi von, úplný stereotyp," nenútene si oprel hlavu o ruku.
"Nevedela som, že pracuješ," ani neviem prečo ma to zaskočilo, Kai bol zodpovedný chalan, dospelý vysokoškolák.
"Ani si to nemala odkiaľ vedieť, nezmienil som to," uškrnul sa na mňa a ja som pocítila nutkanie vyplaziť mu jazyk. Otočila som sa od neho, aby som sa sama v duchu prefackala. Vyplaziť jazyk? Čo som päťročné decko?
"A kde pracuješ?" pozrela som sa na neho v odraze zrkadiel a neušlo mi, že si ma prezeral. No len sa pozri, nie si jediný, prvý ani posledný. Potlačila som naštvané odvrknutie, nechcela som ho upozorňovať na to, že si ma prezeral. Ale veď to k našej existencii patrí, aj ja si prezerám chalanov, len... pripomenulo mi to, ako sa na mňa díval Sasuke v ten večer, keď som na sebe mala tie prekliate šaty.
A on bol posledná vec na ktorú som chcela myslieť, zvieralo mi z neho hrudník a dochádzal mi dych ako po dlhom behu. Poznáte to, nie? Keď utekáte a tlačíte do toho všetky svoje sily, lýtka vás pália, nevládzete držať ruky, hrudník vám ide vybuchnúť, v ušiach vám hučí vaše namáhavé a prerývané dychčanie. Takto som sa cítila ja, akoby som mala každú chvíľu odpadnúť už len z myšlienky na neho. Dochádzala mi pri ňom energia, dožierala ma naštvanosť za jeho hlúpe správanie a bolesť ma oblizovala zvnútra ako ten najčernejší oheň... tak podobný jeho páliacim čiernym očiam. Milovala som ich a nenávidela zároveň.
"Účtovníctvo, pomáham otcovi vo firme, nič... úžasné," znechutene prevrátil očami.
"Sedieť celý deň na zadku za stolom a prehrabovať sa v papieroch mi znie lákavo," vzdychla som si, mierne ho podpichujúc.
"Možno, viem si ťa tam predstaviť, ale úprimne," naklonil sa bližšie v tvári sprisahanecký výraz, "Vidieť ťa za barom stáť pri pípe je skutočne na nezaplatenie, nemenil by som svoju možnosť pohľadu na teba," potom žmurkol a ja som si neuvedomila, kedy som rozhýbala ruku a handričku, ktorú som v tom momente držala v ruke som hodila po ňom, vykoľajená z jeho správania. Odklonil sa a neskrývane sa smial, pridŕžajúc sa pultu. Neubránila som sa úsmevu, keď som si uvedomila, že si zo mňa vystrelil a tiež som neskôr vybuchla do smiechu.
"Takto balíš ženy?" spravila som na neho grimasu aby pochopil, že to bol lacný žart.
"Nie, ja sa nemusím snažiť, aby so mnou chceli ísť von," no jasné, venovala som mu prevrátenie očami, keď prišla Ino s úsmevom.
"Chalani chcú ďalšie pitie, pomôžeš mi?" samozrejme, že sa ma nemusela pýtať. Len čo sme naložili tácky, vybrali sme sa k stolu, kde sme to rozdali.
"Hej, Sakura, tretí júnový týždeň plánujem urobiť párty, prídeš, nie?" Kiba sa na mňa pozrel s očakávaním v očiach, nemohla som odmietnuť a prikývla som.
"Dúfam, že Sasuke nám opäť poskytne tie jeho super vybavené repárky v aute," Chouji sa natiahol po zemiakových lupienkoch, ktoré som mu podávala a takmer som stuhla.
"Plánuješ to robiť opäť na pláži?" okej, nebola som nervózna z toho, že Sasuke tam zrejme bude... a nie, nebola som nervózna z toho, že ho uvidím. Samozrejme, že nie!
"Isteže, to je najlepšie miesto na takéto párty," Shikamaru si lenivo založil ruky za hlavu a zaklonil sa. Venovala som im úsmev a potom som si zobrala tácku. Fajn, tak... už som to sľúbila.
Keď som kráčala okolo Kaidana, otočil sa na barovej stoličke, zoskočil dolu a zachytil ma za lakeť, ja som však zakopla o vlastnú nohu a letela som k zemi, vidiac svoje zuby roztrúsené po kamennej dlažbe. Ale Kaiove ruky ma chytili, skôr ako som ich mala skutočne vyrazené.
"Prepáč, moja nešikovnosť," vystrašene na mňa vytreštil oči a ja som sa ho pevne držala za plecia čakajúc, kým sa mi srdce vráti do normálneho búšenia.
"Fu," vypustila som pomedzi pery vďačný a šokovaný povzdych naraz, na čom sa Kai zasmial.
"Čo robíš zajtra okolo ôsmej?" spýtal sa ma s úsmevom, keď ma zrovnal na nohy a pohľadom ma rýchlo skontroloval.
"Nič," vytresla som úprimne.
"Nezájdeme sa niekam zabaviť?" spýtal sa ma a ja som si skutočne uvedomila, že zajtra mám voľno a chcem sa zabaviť. Hinata bude s Narutom vonku, takže... prečo nie?
"Isteže, prídeš pre mňa?"
"Vidíš, nemusím sa ani snažiť a už ideme von," žmurkol na mňa a ja som si uvedomila, že si zo mňa robil srandu, že ma zbalil. Capla som ho po ramene a vrátila sa k práci s neveriacim smiechom.
V piatok večer pár minút pred tým, než mal prísť Kai, som kontrolovala svoje jednoduché oblečenie. Vlasy som mala v gumičke zviazané v konskom chvoste, bledé džíny boli obtiahnuté a zastrčené v converskách. Čierna mikina až pod zadok s veľkou kapucňou ma príjemne zahrievala, ale musela som si ju viac rozopnúť, lebo mi bolo trošku horko.
V hlave sa mi ozvali Hinatine slová: "Buď opatrná, nepoznám Kaia, ale nenechaj si nič, čo by sa ti nepáčilo aj keď viem, že sa o teba nemusím strachovať," dohovárala mi keď si brala kabelku, aby mohla ísť za Narutom.
"Áno, mami," prevrátila som očami nad jej slovami a ona sa zaškerila pred tým, než vyšla z dverí.
Počula som prísť auto a tak som sa odvrátila od zrkadla v predsienke, otvorila dvere a rovno zamierila k nemu. Naskočila som dopredu a privítala ma citrusová vôňa, ktorá osviežovala auto. Uff, nemala som veľmi rada osviežovače v aute a tak som si sklopila okienko.
Čo vlastne majú všetci s tými veľkými autami? Kaidan mal Jeep Cherokee, taktiež čiernej farby ako Sasuke a tiež sa mi do neho blbo nastupovalo. A podobalo sa Range Roveru Evoque, ktoré mal Uchiha. Pre mňa boli tieto autá všetky rovnaké. Veľké auto, čierne auto.
"Ahoj," Kaidan sa na mňa obrátil a usmial sa. Mal na sebe dobre padnúci tmavomodrý sveter a tmavé nohavice, vlasy strapaté a tvár príjemnú.
"Ahoj," vydýchla som a pocítila v žalúdku nervózne šteklenie. Ešte som s ním nebola takto sama.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 14. srpna 2014 v 16:07 | Reagovat

Včera som sa v robote doslova takmer modlila, aby keď prídem domov bola nová časť no nebola :( ale dnes keď som to tu našla :-D  8-)  
musím povedaťm že sa to uberá smerom, ktorý som čakala takže som rada :P
Páčili sa mi tie Sakuriné bitkárske myšlienky a vedela som sa vžiť do jej kože :) Narutov odfajč Karin bol geniálny :D :D
čakala som, že nakoniec Ino dopovie Sakure to čo chcela, no samozejme, že to treba trošku zdramatizovať však? :D :-? Kaidan je naozaj zaujímavý a dobre sa čítajú pasáže s ním akurát dôfam, že sa to nezvrtne zlým smerom :P teším sa na ďalší diel, tento bol super 8-)

2 molly molly | 14. srpna 2014 v 22:52 | Reagovat

Páni, tak to byl nejparádnější díl! :-D Karin, také lacné dievča :-D Ino to měla doříct! [:tired:]  :-D né že jo, napětí musí být :-D Kai je milý chalan :-D

3 Nina Nina | 15. srpna 2014 v 9:21 | Reagovat

Veľmi krásne napísane :) strašne sa mi páčil tento diel a už sa neviem dočkať na ďalší ......:D

4 Nanashi Nanashi | 16. srpna 2014 v 19:24 | Reagovat

Narutové odpálkovanie Karin teda fakt stálo zato :D Ja by som jej asi aj rovno pleštila, aby si to "kráska" zapamätala xD Strašne by ma zaujímalo, čo vie Ino o Kaiovi a dačo mi hovorí, že to nebude nič pekného. No uvidíme..Každopádne sa teším na pokráčko, len tak ďalej ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama