Veríte v osud? 15. diel 1/2

8. srpna 2014 v 0:53 | Mešteková |  Veríte v osud?
Dobre, ja viem, napísala som, že diel pridám až budúci týždeň... ale moje plány sa akosi vymykajú spod kontroly :D Takže vám opäť prinášam dvojdiel :D

Druhý deň som sa zobudila s adrenalínom v krvi, pretože som bola vystresovaná. Hodila som si rýchlu sprchu, obliekla som sa a do tašky, ktorú som si prehodila cez plece, som si zbalila čierne legíny a bielu košeľu s krátkymi rukávmi a balerínky. Potom som zišla dolu rýchlo zjesť niečo aby som bola zaplnená. Stretla som tam Hinatu, ako ospalo sedela nad pultom, rukou si podopierala hlavu a pomaly jedla ovsené vločky. Teda, skôr do nich len štuchala lyžičkou.
"Dobré ráno," ozvala som sa, keď som stála opretá o linku a dopila som pohár vody. Potom som si zobrala pečivo a postupne z neho odždibávala. Vôbec si nevšimla za celý ten čas, že som tam. Dobre, že jej hlava nepadala do jedla.
"Bré," zamumlala a zívla si, zakrývajúc si ústa rukou.
"Ťažké rande?" nadvihla som obočie, keď som si ju premerala.
"Prišla som ešte len teraz," pozrela som sa na hodiny, ktoré ukazovali desať hodín a vypleštila som oči.
"Ako to?"
"Vrátila som za o jednej ráno z rande, ale on asi o polhodinu prišiel späť a volal mi, nech vyjdem pred dom," sklonila hlavu ešte viac dolu, ale neušla mi červeň, ktorá sa rozprestrela na jej lícach, "no a potom mi povedal, že ešte nie je pripravený sa so mnou rozlúčiť... a tak sme spolu boli celú noc vonku v parku a rozprávali sme sa a až teraz som prišla domov. Ešte sme boli na raňajkách," ušlo mi malé zasmiatie sa.
"Ale to je roztomilé, myslím," pozrela sa na mňa, akoby pochybovala.
"Myslíš?"
"Samozrejme, boli ste takto spolu a ešte ste boli aj na raňajkách, veď to je úplne milé," prevrátila som očami, keď sa opäť začervenala.
"Asi som do neho naozaj zaľúbená," priznala s nadvihnutými kútikmi.
"Samozrejme, že si," teraz som vybuchla do smiechu, lebo ma pobavilo jej uvedomenie si takej očividnej veci.
"No a prečo teraz raňajkuješ, keď si prišla z raňajok?" nadvihla som obočie v otázke, práve v tej istej sekunde ako sa Hinata mierne zamračila a pozrela sa na svoje jedlo.
"Potrebujem spánok, rozhodne," odtisla tanierik a vstala zo stoličky. Potom obsah vyklopila do koša a dala do umývačky. Ja som len krútila hlavou a mierne som sa chichotala.
"Ach, Sakura, takmer som zabudla, veľa šťastia dnes," otočila na sa mňa a venovala mi povzbudivý úsmev, ktorý mi mal dodať odvahy, ale namiesto toho mi skrútilo žalúdok. Poďakovala som jej a vypadla z domu čo najskôr.
Reštaurácia v ktorej som mala od dnes začať pracovať otvárala až od jedenástej a ja som tam už o pol bola. Páčilo sa mi prostredie v ktorom bola postavená, rovno v parku plnom kvetov a stromov.
Keď som tam vošla, všetci ma privítali s úsmevom a mne sa hneď lepšie dýchalo a sťahy nervozity postupne opadali. Okamžite som sa zoznámila s hlavným vedúcim, ktorý tam zároveň robil aj hlavného čašníka - Evrym, kuchárom Dienom, pomocnou silou v podobe staršej pani, ktorá vypomáhala kuchárovi - Masaki a nakoniec som bola prekvapená, keď tam po chvíľke prišla ako druhá čašníčka Ino Yamanaka.
Evry sa odišiel prezliecť hneď po kuchárovi a ja som zostala za pultom oboznamujúc sa s vecami spolu s Ino. Nevedela som, ako sa k nej mám správať, ale ona bola očividne uvoľnená. Veď sa kamarátila s niekým, kto ma neznáša! A šla po Sasukem, aspoň tak mi to prišlo v škole.
"Pomôžeš mi pripraviť terasu?" pozrela sa na mňa, keď odomykala dvere a venovala mi úsmev. Neisto som prikývla a zobrala som popolníky a obrusy, zatiaľ čo ona zobrala podušky.
Pripravovali sme stôl a ona mi hovorila, ako to tu chodí, usmievala sa a bola... príjemná. Myslela som si, že to, že sa kamaráti s Karin ju voči mne nechá chladnú, ale očividne mala vlastnú hlavu.
"Ideme sa prezliecť, nie?" usmiala sa, keď sme mali všetko hotové a tak sme sa pobrali do šatní.
Prvý deň prebiehal veľmi pohodlne, na začiatku keď som videla zákazníkov, bola som nervózna, ale všetci boli veľmi príjemní.
Po obede, keď už sa zvečeriavalo a mali sme voľnejšie, lebo tu nebolo až tak veľa ľudí, som zbadala, že na terasu vošiel hlúčik akýchsi chalanov. Ino bola práve na toalete a tak som si zobrala blok a pero a šla som ich obslúžiť.
Bola som milo prekvapená, keď som zistila, že sú to Siem, Dany, Kiba, Shikamaru a Kaidan s nejakými ďalšími chalanmi, ktorých som nepoznala. Rozprávali sa a smiali a keď som prišla k nim, vzhliadli ku mne.
"Sakura, ty tu pracuješ?" Kaidan sa viac vyklonil, aby si ma mohol prezrieť a na tvári sa mu objavil široký úsmev.
"Môj prvý deň," prešla som po každom z nich a nevidela som tu ani Naruta ani Sasukeho. Pichlo ma menšie sklamanie.
"Čo vám prinesiem?" spýtala som sa s úsmevom, ktorý som mala špeciálne pre zákazníkov.
"Čo by si nám odporúčala?" žmurkol na mňa Kaidan a ja som sa zapýrila hanbou. Ešte som si neprešla všetky nápoje.
"Ehm..."
"Ale chlapci, ste stáli zákazníci, viete pomaly lepšie ako ja, aký výber tu máme," Ino sa objavila za mnou a položila mi ruku na rameno na upokojenie. Zasmiala som sa spolu s chalanmi a Ino im venovala úsmev, ktorý mohol lámať mužské srdcia. Bola skutočne krásna.
Chalani mi začali menovať čo každý chce a Ino sa pri nich ešte zdržala, než som to šla pripraviť. Ale potrebovala som jej pomoc na odnesenie, lebo toho boli tri tácky a ona prišla sama od seba, ešte som na ňu ani nekývla.
"Vždy si takto objednávajú," povedala mi na vysvetlenie, keď brala do rúk dve tácky a ja som mala čo robiť s jednou.
Prešli sme k nim a vyložili sme nápoje, než som sa odobrala k ďalšiemu stolu. Keď som zotmievalo, pribúdalo ľudí a my sme mali čo robiť aby sme obslúžili celú terasu. Chalani zostávali až do záverečnej a nakoniec sme sedeli s nimi aj s Evrym, ktorý ich poznal a bral ich ako synov, vtipkoval s nimi a popri tom si popoťahoval cigaretu vo fajčiarskej miestnosti.
Šla som za bar, aby som mala výhľad, keby náhodou niekto chcel prísť na konci desiatej hodiny a pulírovala som zatiaľ poháre, aby som mala čo robiť.
Po chvíľke som si všimla, ako si Kai sadol na barovú stoličku so sakém v jednej ruke a položil ju na pult.
"Dúfal som, že sa ešte uvidíme," venoval mi príjemný úsmev, ktorý som mu oplatila.
"Ja som vedela, že sa uvidíme," uťahovala som si z neho a on to vycítil, lebo sa zasmial.
"Takže ty si tu začala od dnes pracovať?"
"Áno,"
"A ako máš voľno?"
"Pracujem krátke a dlhé týždne zarovno s Ino," nevedela som aké dve čašníčky sú na druhej smene, ale bola som celkom rada, že som s ňou. Očividne som sa v jej osobe dosť mýlila, keď som si myslela, že bude rovnaká mrcha ako Karin.
"Takže stredu a piatok voľno tento týždeň, čo?" celkom som bola prekvapená, že pozná Inin rozvrh, ale potom som si uvedomila, že ak sú tu každý deň, je to celkom pochopiteľné.
"Áno," musela som sa usmiať, ani neviem prečo.
"Chalani, už končíme, sorry, že vás musím vyhadzovať, ale dievčatá si určite tiež potrebujú ísť odpočinúť." Evryho hlas zaburácal miestnosťou a chalani sa pomaly zdvíhali s tichým mumlaním. Siem a Dany prišili ku Kaidanovi a vyplatili mi účty za všetkých. Prehodili sme spolu ešte nejaké to slovo a potom sme za nimi zamkli bránku. Prezliekla som sa do obyčajného oblečenia a rozlúčila sa so všetkými.
"Bola si skvelá, rozhodne sa nám s tebou bude dobre pracovať a teší ma, že si taká v pohode. Obávali sme sa, aby nám sem neprišla nejaká..." zháčil sa, ako hľadal správne slovo.
"Chápem," zasmiala som sa a on nastavil ruku, aby som si s ním tľapla. Na štyridsaťročného sa správal ako teenager a to sa mi páčilo, bolo to roztomilé.
S Ino sme sa spolu vybrali po ulici osvetlenej len pouličnými lampami.
"Takže chalani sem chodia tak často?" spýtala som sa zaujatá, prečo tak robia.
"Jasné, lepšie sa im sedí ak môžu očumovať baby," prevrátila očami, ale nevyzeralo to, že by jej to vadilo.
"Zvykla som si," pokrčila ramenami na vysvetlenie.
"Kaídan o teba očividne prejavuje záujem, nestáva sa často, že by si takto išiel sadnúť za bar," Ino mi venovala šibalský úsmev.
"To určite nie," odmietavo som pokrútila hlavou a mávla rukou v nenútenom geste, aby som tú jej myšlienku odohnala.
"Holt, vyzerá to, že ťa obletujú samý pekní chlapci, Kai a Sasuke... aj keď mám pocit, že so Sasukem je to vážnejšie, nie?" teraz som si nebola istá, prečo sa so mnou baví práve o nich dvoch. Možno chce Karin donášať nejaké informácie.
"So Sasukem spolu nič nemáme," mala som dobrý pocit aspoň z toho, že som neklamala, hoci ma to uvedomenie zabolelo.
"V sobotu to tak nevyzeralo," prekvapene nadvihla obočie.
"Sme priatelia, berie ma ako kamarátku, vlastne o mňa vôbec nejaví záujem," do čerta! Hrdlo mi sťahovalo a žalúdok ma rozbolel.
"A čo ty?"
Pokrčila som ramenami vo vyhýbavej odpovedi.
"Nevyznám sa sama v sebe, chcem sa len dostať odtiaľto preč a vyštudovať,"
"Och, tak to nie si sama, už sa teším až sa konečne ponorím do žurnalistiky," jej odpoveď ma celkom šokovala, skôr som ju hádala na niečo umelecké, alebo možno psychologické.
"Stále sa hľadám, dúfam, že som sa trafila do svojho povolania a keď nie, tak... nie," ľahostajný výraz na jej tvári mi prezradil, že jej je momentálne jedno čo s ňou bude.
"Ty si skôr taký typ človeka, ktorý žije zo dňa na deň, že?" nevedela som, či nie som trošku drzá, ale nej sa rozžiarili oči.
"Presne! Vychutnávam si život a deň tak, akoby bol môj posledný. Nad budúcnosťou sa príliš nezamýšľam,"
"Chcela by som mať tvoju odvahu a elán do života," musela som k nej prechovávať aký-taký obdiv, ja som nedokázala žiť z momentu na moment. Zasmiala sa mojim slovám a potom sme potichu kráčali, ale bolo to príjemné ticho.
"Vieš, keď som ťa videla, bola som rada, že budem pracovať s tebou. Vyzeráš ako dobrá baba," povedala keď sme stáli na križovatke a obe sme sa vyberali na opačný smer.
"Je zvláštne počuť to od niekoho, kto sa kamaráti s Karin a tá ma očividne nenávidí," moja úprimnosť ju pobavila a ona sa nad tým zasmiala.
"Ona mi nedyktuje s kým sa môžem a s kým sa nemôžem kamarátiť, som dospelá a rozumná, teda pokúšala sa o to, ale ja ju neberiem vážne. Sme kamarátky, ale v tomto smere nášho vzťahu si prídem ako jej matka. A ty si super, ona sa s tým môže len zmieriť," venovala mi oslňujúci úsmev pred tým, než sa otočila, zamávala mi.
"Wow, prekvapuješ ma stále viac a viac," úškrn na mojej tvári musel byť viditeľný.
"Rozhodne ma ešte nepoznáš," koketne na mňa žmurkla a obe sme sa nad tým zasmiali.
"Sakra, meškám, naši sa budú báť," pozrela sa na hodinky a rozbehla sa ulicou.
"Vidíme sa zajtra, Sakura!" zakričala skôr, ako zabehla za ďalší roh a ja som si povzdychla. Dnešný deň bol skutočne v pohode a Sasuke mi neprichádzal na um. Myseľ som mala stále zamestnanú ale teraz, keď som dochádzala v tichosti k sídlu Hyuuga, opäť mi jeho meno plávalo pred očami a jeho tvár som mala vypálenú v mozgu.
Takže by mal byť u brata. A neozval sa mi, vlastne... nemá moje číslo, ale ak by chcel, mohol by si ho zohnať, nie? Jasné, teraz budem fantazírovať, ako mi zrazu zazvoní mobil a v ňom sa ozve Sasuke a čo mi povie? Prepáč, že čo... že nič... že sme sa sakra rozišli tak v zlom?! Do čerta, nad čím to premýšľam, musím ho vyhodiť z hlavy, teraz okamžite.
Ani som si neuvedomila kedy som sa ocitla pred dverami a už som ich otvárala. Potichu som precupkala na poschodie, dnes tu bolo strašné ticho a nechcela som zbytočne rušiť. Potichu som zaklopala na Hinatine dvere a otvorila ich, ale videla som ju schúlenú na posteli v klbku. Asi ešte stále dospávala noc, tak som ju nechala a zabehla som do sprchy.
Ešte som zbehla dolu a nahádzala do seba nejaké jedlo. Takýmto tempom priberiem ak nebudem jesť pravidelne. V práci nebol cez obed čas sa najesť a tak sme mali obed až večer po šiestej.
Vyčerpaná som zaspala v sekunde, kedy sa moja hlava dotkla vankúša.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 8. srpna 2014 v 17:10 | Reagovat

Ďakujem ti dobrá víla za nové dva diely :) ani som nemala v pláne ísť sa sem pozrieť, či tu náhodou nie je, keďže si písala, že sem dáš ďalší až budúci týždeň, ale už zo zvyku som rovno otvorila túto stránku a O_O :-D 8-) (nechce sa mi to vystihovať slovami :D )
diel bol pohodový :) prinútila som sa zapísať si nejaké veci čo ma pobavili, tak tu sú :
-poznámka Sakuri, že sa ide najesť, aby bola zaplnená, ma dosť pobavila :D
-musím povedať, že práve pár NaruHina mi vôbec nesedí a všeobecne nerada čítam FF s týmto námetom, no tu im dokonca fandím a rozplývam sa na tom ako im to spolu klape a to ako povedal Naruto, že ešte nie je pripravený sa rozlúčiť bolo také zlaté :)
-usmev špeciálne pre zákazníkov bol tiež super :D
-Ino v tomto podaní je sto krát suprovejšia ako v Narutovi :)

2 molly molly | 10. srpna 2014 v 15:50 | Reagovat

Dvojdíl *_* píšu koment předtím, než si to přečtu -_- :D

3 davidjaho davidjaho | 14. srpna 2014 v 15:20 | Reagovat

Vezmu to krátce. Ino rozhodně překvapila. Kaidan. No, zavání to milostným trojúhelníkem. A Hinata. Ta je prostě úsměvná.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama