Veríte v osud? 14. diel

4. srpna 2014 v 18:08 | Mešteková |  Veríte v osud?
Nový diel pridám až... no neviem, najneskôr na konci budúce týždňa možno, preto som sa rozhodla dať sem tento :) Ďakujem za komentáre, samozrejme chápem aj Taurin :D Nerada však unáhlujem veci a všetko má svoju postupnosť pretože je to pre príbeh dôležité, dúfam, že týmto dielom vynahradím ten predchádzajúci ;) Cením si vaše komentáre viac ako je sol nad zlato :D

Keď som skoro ráno zahliadla strop, ktorý zaručene nebol Hinatin, vyletela som z postele ako raketa a rozhliadala sa, než mi došlo kde som. Nachádzala som sa v Sasukeho izbe, spala som v jeho posteli. Pozrela som sa na druhú polku, ktorá vyzerala nedotknuto. Nespal so mnou hoci to bola manželská posteľ. Nechcel so mnou byť v jednej izbe. Pichlo ma u srdca. Cítila som neopísateľný pocit, nechcela som ho dešifrovať, nechcela som sa nad ním zamýšľať.
Šla som do kúpelky, kde som vykonala rannú hygienu a umyla si zuby štýlom - pasta na prst. Potom som sa na seba poriadne zadívala do zrkadla, dívala som sa na svoju bledú tvár a ospalé oči. Mala by som ho ísť nájsť a vypadnúť skôr, ako sa vrátia jeho rodičia.
Čaptala som sa cez jeho izbu na boso a v hlave si prehrávala večer. Prenášal ma do postele, myslím, že sa mi niečo matne vybavovalo. Potom odišiel a... kde spal? V hosťovskej?
Kráčala som cez chodbu a premýšľala, či mám otvoriť každé dvere. Ale nakoniec som sa rozhodla, že sa pozriem do obývačky, či už náhodou nie je hore.
Zišla som schody a privítalo ma len tiché tikanie hodín, ktoré ukazovali, že je po deviatej hodine ráno. A inak bolo všade ticho. Takže asi ešte spal... niekde.
Potom som počula jeho hlas, nerozumela som čo hovoril. Ale počula som ho a znel... naštvane? Takže nakoniec bol hore. Ale znelo to, akoby sa nachádzal v spodnej časti domu. Chvíľu som váhala, než som sa odhodlala zísť schody smerom do suterénu. No, to, že som si myslela, že tam bude nejaká podzemná garáž ma vyviedlo z omylu, keď som sa ocitla vo veľkej chodbe, ktorá ma mohla niekam previesť tromi dverami.
"... zrozumiteľné," Sasukeho ostrý hlas sa ozval, keď vyšiel z jedných z dverí a zbadal ma, ako som zišla dolu. Potom vypol hovor a ja som mala dokonalý výhľad na jeho svaly na rukách, keď sa pohli a zasunul si mobil do zadného vrecka a zatvoril dvere z miestnosti, v ktorej sa doteraz nachádzal. Vyrušila som ho v nejakom rozhovore? Tvrdý výraz na jeho tvári zmäkol, keď ma zbadal. Asi to bol nepríjemný hovor.
"Zobudil som ťa?" spýtal sa, stále stál pri dverách, ani sa nepohol. Ako dokonalá socha so strapatými vlasmi, ospalými očami a vo voľných nohaviciach... bez trička. Zaťala som sánku, aby som sa nezačala uškŕňať. Ten pohľad na neho sa mi páčil. Mal vypracované brušné aj prsné svaly, nebolo to prehnané ale tak akurát. Všimla som si jazvy na boku jeho brucha tam, kde sa jeho telo strácalo vo véčku v nohaviciach. Zahryzla som si do pery.
"Nie, myslím... že bolo na čase, aby som sa zobudila aj sama, len som nevedela kde si a... myslím, že by som mala ísť k Hinate, tvoji rodičia sa môžu každú chvíľu vrátiť,"
"Moji rodičia prídu až o dve hodiny, nemusíš sa náhliť." Pohol sa smerom ku mne a ja som sa hneď obrátila, aby som zasa vyšla hore schodmi s ním v pätách. Bola som síce zvedavá čo sa nachádzalo dolu, ale nevyzvedala som.
"Nechcela som ťa vyrušiť pri hovore," ospravedlnila som sa, keď moja noha dopadla na plávajúcu podlahu v obývačke. Uškrnul sa tentoraz on a pretiahol sa popri mne aby sa mohol vydať do kuchyne.
"Ten hovor ťa nemusí trápiť, nebolo to dôležité," pokrčil ramenami a ja som zbadala ďalšiu jazvu vzadu na jeho chrbte. Tiahla sa takmer cez celú dĺžku chrbta pomedzi lopatky, šikmo až dolu a končila pár palcov nad jeho nohavicami. Už som si bola istá, že tá jazva vpredu nemala nič spoločné s operáciou niečoho.
Zatajila som dych a prešla za linku k nemu keď pokladal jedlo z ľadničky na pult. Snažila som sa odolať pokušeniu prejsť prstom po tej bledej jazve, ktorá mu tak zreteľne vystupovala na povrch. Stála som za ním a on ďalej pokračoval vo svojej práci, robil práve niečo na pitie a ja som sa odrazu pristihla, ako som mu prstom bruška prešla po chrbte. Bola taká drsná a hrubá, po okrajoch akoby rozstrapkaná.
Sasuke stuhol a všetky svaly v jeho tele sa napli a ja som pocítila závrat, až potom som si uvedomila, že som prestala dýchať. Namáhavo som sa nadýchla, až ma zabolelo v pľúcach.
"Čo si robil?" zašepkala som potichu a odrazu som sa ocitla pritisnutá na linke, obe ruky mal po bokoch môjho tela a v tvári mal nepríjemný výraz. Zhíkla som v šoku, pretože to bolo také rýchle, že som sa prebrala až na náraz o drevenú dosku.
"Toto už nikdy nerob," zašepkal nízkym hlasom, až sa mi z neho zdvihli chĺpky na šiji. Dívala som sa na neho rozostreným pohľadom pokúšajúc sa pochopiť jeho náhlu ostražitosť.
"P-prepáč," zamumlala som a sklonila hlavu dolu, aby som sa dokázala dať nejako dokopy. Špičkami prstov sa odrazil od linky a vzpriamil sa. Keď som sa teraz dívala zblízka na jeho hrudník, videla som menšie tenké jazvy, zblízka slabo viditeľné na jeho prsných svaloch. Nasucho som prehltla.
"Čo sa ti stalo?" môj pohľad pritiahla zahojená rana vpredu dolu, tá nebola dlhá, ale dosť veľká, vyzeralo to inak... nevedela som to zaradiť, mohla som povedať, že bola v hviezdicovitom tvare, akoby do neho niekto zarazil nôž až po okraj a potočil ním.
"Poď jesť," odignoroval moju otázku, akoby som sa ho ani nepýtala a vzal do jednej ruky tácku, do druhej džbán s pitím a položil to na stôl s hlasitým buchnutím.
Chvíľu mi trvalo, než som sa vzchopila natoľko, aby som donútila moje nohy prejsť až k stolu a sadnúť si. Začala som si uvedomovať, že Sasukeho nepoznám vôbec.
"Ako sú na tom ruky?" ani neviem, či ma počul. Chcela som znieť, akoby sa toto nestalo. Jeho výraz agresivity ma riadne spražil. Sedel oproti mne a obe ruky mal položené na stole, odfačované a na pohľad to nevyzeralo tak, že by to nebolelo.
"Je im fajn," úsečná odpoveď, ktorú mi daroval ma donútila, aby som sklopila pohľad do taniera. Prešla ma chuť. Dívala som sa na všetku tú zeleninu a pečivo a iné ingrediencie, ale v ústach som mala trpkú pachuť.
"Nie si hladná?" jeho hlas bol opäť normálny, tiež nejedol, len ma pozoroval, ale ja som sa na neho nemohla pozrieť. Pocítila som bodnutie strachu a ľútosti zároveň. Čo sa mu stalo, že takto reaguje a má také pozostatky po ranách? Vyzeralo to, že ho to pošramotilo aj vnútri, nielen na povrchu.
Zmohla som sa len na zakrútenie hlavou.
"Mala by si do seba dostať aspoň niečo," mal pravdu a tak som si napichla na vidličku rajčinu a pokúšala sa ju požuť. Obaja sme jedli v tichosti, nepovedali sme ani jediné slovo, panovala tu tiaž toho, čo sa pred chvíľou odohralo. Mala som pocit, akoby som na moment nazrela do nejakého temného zákutia Sasukeho Uchihy.
Dovolila som si letmi pohľad na neho. Sedel zhrbený, jednu ruku mal vyloženú na stole a podopieral si ňou hlavu, díval sa niekam do boku a v ruke držal žemľu, ale nejedol ju. Len s ňou točil pomedzi prsty. Vyzeral, akoby bol stratený v myšlienkach, oči mal neprítomné.
Nemohla som sa na neho dívať, odtisla som sa od stola, odniesla svoj tanier do dresu, kde som ho opláchla a pichla do umývačky a potom som šla naspäť do jeho izby. Uvedomila som si, že sa mi trasú ruky. Vlasy som si stiahla do gumičky a obliekla som si naspäť Hinatine šaty. Sasukeho oblečenie som poskladala a nechala som ho na posteli, ktorú som pred tým ustlala.
Keď som zišla dolu, stál v obývačke a díval sa na rodinnú fotografiu nad kozubom. Už bol oblečený v džínoch a bielom tričku, v ruke držal kľúče od auta.
Prešla som k nemu, ale stále som sa držala v takej diaľke, aby mu to bolo príjemné. Trochu som sa vyklonila, aby som dovidela na fotku, prvýkrát som videla jeho rodinu. Matka, otec, brat a malý Sasuke. Vyzerali šťastne a teraz som si uvedomila, že Sasuke sa podobá na svoju mamku. Čierne vlasy, čierne oči.
"Si pripravená?" otočil sa na mňa s kamennou tvárou. Prikývla som. Všetka včerajšia hravosť a pobavené úsmevy z neho vyprchali. Stál predo mnou chladný Sasuke, obrnený svojím vlastným titánovým pancierom.
Otvoril mi dvere do predsienky a ja som ho potichu nasledovala. Obula som si topánky a vyšla z jeho domu. Cez listnaté stromy sem prenikalo slnečné svetlo a rozžiarilo všetky kvety na terase. Počula som za sebou ako zamkol a vydal sa k autu a tak som kráčala vedľa neho, úplne mlčky. Nevedela som čo mu mám povedať, obávala som sa toho, že nič nebude vhodné.
Otvoril mi dvere na strane spolujazdca a počkal, kým sa usadím. Potom prešiel na druhú stranu a sadol si. Opäť som mala problém s prackou, no tento krát som nebola schopná trafiť dnu a zapásať sa, pretože sa mi stále triasli ruky. Len čo zapol motor, celým autom sa rozoznel zvuk upozorňujúci, že nie som zapásaná. Obrátil sa na mňa a díval sa na môj úbohý pokus, ale ten zvuk ma ešte viac znervózňoval a maril moje plány zvládnuť takú jednoduchú vec ako zapnúť si bezpečnostný pás.
Počula som ako si povzdychol a nahol sa ku mne, jeho teplé dlane spočinuli na mojich a odtlačil mi ich z dosahu. O sekundu na to sa ozvalo zacvaknutie a Sasuke sa opäť otočil smerom dopredu s rukami na volante a chvíľu sa díval len tak pred seba.
"Ospravedlňujem sa, že som ťa vyľakal," ozval sa odrazu až som nadskočila. Ruky som si zložila v lone a stískala pery.
Nečakal na moje slová a vyšiel z ich štrkovej príjazdovej cesty, pustil potichu hudbu a mlčky šoféroval.
"To je v poriadku, len by som chcela vedieť, prečo si tak zareagoval," ozvala som sa po chvíli, keď som sa dohádala sama so sebou o tom, či mám prehovoriť alebo nie.
Mlčal, ale jeho ruky na volante m prezradili, že je celý napätý.
"Odkiaľ máš tie jazvy, Sasuke? Čo sa ti stalo, že ťa to tak vyviedlo z koncentrácie?" spýtala som sa po chvíľke, ale opäť mi odpovedalo zaryté ticho.
"Máš na mňa otázky, na ktoré nebudem odpovedať," ozval sa odrazu, keď som si myslela, že bude doživotne ticho. Zarazila som sa.
"Prečo?"
"Pretože preto, proste na to zabudni," zatínal sánku a preradil s väčšou silou, akú bolo potrebné vynaložiť .
"Nemôžem na to zabudnúť," takmer mi spadla sánka, keď som počula, ako mi vravel nech zabudnem na takú vec.
"Niečo sa ti stalo a vidím, že ťa pripomienka toho úplne..." ani som nevedela čo mám povedať. Vydesila? Možno ho to nevydesilo, možno to bolo len niečo o čom nechcel hovoriť, možno trpel sebapoškodzovaním, alebo čo...
"Veď ja ťa vlastne ani poriadne nepoznám, ty vieš o mne všetko, viac ako hocikto iný a ja o tebe neviem viac ako to, že sa voláš Sasuke a máš brata a otec je podnikateľ a máš toľko rokov čo ja. Neviem dokonca ani na akú výšku plánuješ ísť!" frustrovane si vydýchol a mykol hlavou do boku, akoby si chcel natiahnuť sval na krku.
"Právo,"
"Čo?" stiahla som obočie nad očami.
"Idem na právo," skvelé, to je všetko čo z neho dostanem?
Zaparkoval pred Hinatiným domom a vytiahol si z vrecka mobil, okamžite vytočil číslo a ja som tam sedela s narastajúcou panikou v hrudi. Perfektné, skutočne úžasné! Teraz vystúpim a už sa nikdy nebudeme rozprávať.
"Naruto, čakám pred domom," Sasuke sa ozval monotónnym hlasom a po chvíľke počúvania presunul svoj pohľad na mňa.
"Áno, priviezol som ju... fajn, pohni zadkom." Stlačil zrušiť a hodil mobil medzi naše sedadlá. Nechce so mnou byť v aute, preto ho tak náhlil.
"Vieš, toto je od teba pokrytecké," zašepkala som a bojovala som so slzami, ktoré sa mi drali do očí od hnevu. Potom som schmatla bezpečnostný pás a modlila sa, aby som ho tento krát odopla bez problémov. Chvíľu som s ním bojovala ale nakoniec som sa oslobodila a vystúpila som z auta s odprevádzajúcim pohľadom Sasukeho. Lepšie povedané, takmer som vypadla z toho auta, lebo som nečakala, že bude tak vysoko, ale zachytila som sa dverí. Nemôžem uveriť, že po takom hektickom večeri, ktorý dopadol nakoniec tak fajn sa dnes potácam od neho z auta s rozbúrenými emóciami a dokonca som si na moment prišla ako opilec, keď som nevedela vystúpiť. Mala som chuť na neho asi kričať, ale odolala som a zabuchla dvere. Vydala som sa po chodníku a na polceste som stretla Naruta, ktorý sa lúčil s Hinatou a rýchlo jej vtisol bozk pred tým, než ma pozdravil a bežal k zaparkovanému čiernemu autu.
Keď ma Hinata zbadala, hneď vedela, že sa niečo deje, lebo len čo sa auto naštartovalo a odjelo, nepreliate slzy mi stiekli po líci.
Vtiahla ma do domu a držiac ma za ruku ma doviedla do mojej izby, kde ma usadila a vyzula mi topánky. Potom si sadla vedľa mňa, obalila paže okolo môjho tela a mnou otriasol vzlyk.
"Čo sa stalo?" spýtala sa potichu, ale ja som jej nebola schopná odpovedať.
"Ublížil ti?"
"N-nie," zavzlykala som a celé telo mi obarila horúčava hnevu.
"Tak čo sa stalo?" Hinata ma držala a to bolo podstatné, mala som niekoho, kto ma nechá vyplakať a stojí pri mne.
"Som na neho nahnevaná, on... je tak komplikovaný a... ja neviem čo si mám o ňom myslieť," prestala som plakať, zotierala som si dlaňami slzy a natiahla som sa pre vreckovkou, ktorú mi podala. Nemôžem kvôli nemu roniť slzy.
"Nechaj tomu čas, uvidíš čo z toho vyjde," povedala po chvíľke a ja som prikývla, na viac som sa nezmohla. A ona mi nemala ako inak pomôcť než slovne.
"Potrebujem sprchu," zamumlala som a ona ma nechala. Zatvorila som sa tam a vyzliekla som si šaty. Potom som stála v sprchovom kúte tak dlho, kým som nemala rozmočené prsty na rukách a premýšľala o ňom. Možno sa mi len javil, že je fajn. Možno je... viac nebezpečný než som si myslela, čo ho mohlo nútiť k tomu, aby bol taký aký bol? Len pri dotyku s jeho jazvou? Odrazu mi chýbal môj bezstarostný vzťah s Camom, vtedy bol Sasuke taký bezstarostný, taký iný.
Keď som vyšla z izby, natiahla som na seba tričko a ľahla si do postele. Po chvíľke prišla Hinata a pýtala sa ma, či nie som hladná. Len som odkývala, že nie, len som sa cítila strašne vyčerpaná hoci som u neho spala.
Keď sa vrátila z obeda, ľahla si vedľa mňa na posteľ.
"Cítiš sa lepšie?" spýtala sa po chvíľke a ja som prikývla, pretože som sa tak cítila, rozhodla som sa, že nad ním nebudem premýšľať. Bol to jeho život. Mňa len rozčuľovalo, že on ma poznal tak dobre ako ja samu seba a ja som o ňom skoro nič nevedela.
"Včera keď sa strhla tá bitka, veľmi som sa o teba bála," otočila sa na mňa a jej úprimné oči sa rozšírili v strachu.
"Som v poriadku,"
"Áno to viem, videla som ako sa ťa Sasuke zastal, bolo to od neho nesmierne galantné a odvážne," obdivne sa pousmiala a ja som ignorovala, že zmienila jeho meno.
"Ako dopadol tvoj večer?" podložila som si vankúš pod hlavu. Rozžiarila sa a dala sa do stručného popisu jej večera. Vedela som, že ona nie je ten typ, ktorý by mi hovoril všetko dopodrobna a bola som za to rada, niektoré dievčatá dokázali popísať večer s chalanom až do takých podrobností, že tá druhá vedela aj akú mal ten chalan chuť slín.
Vravela, že keď Narutovi prišla správa, že ma Sasuke berie k sebe, zobral taxík a šli sem, ale že sa rozhodli, že sa budú zhovárať a tak zostal u nej. Nič nové...
"Zvrtlo sa to, neviem... veľa sme sa rozprávali a odrazu sme sa pobozkali, bolo to milé," očervenela a ja som sa zasmiala nad jej rozpakmi. Ako dlho ho milovala a on ju a až teraz sa k tomu dostali.
"Som za teba skutočne rada," venovala som jej úprimný úsmev a ona sa šťastne zasmiala.
"Dnes večer s ním mám rande," zadívala sa do stropu a potom sa na mňa pozrela.
"Možno by sme to mohli spraviť ako dvojité rande, Naruto zoberie Sasukeho a vy sa aspoň udobríte," chcela som namietať, že to vôbec nie je potrebné, pretože ja a Sasuke spolu nič nemáme a na randenie mňa a Sasukeho by bolo príliš skoro, nie je to tak, že sa poznáme tak dlho ako Naruto a Hinata hoci sa pozorovali len z diaľky.. a ani sa s ním nechcem rozprávať... no dobre o tom poslednom som klamala samu seba, ale ona ma predbehla než som otvorila ústa.
"Ach, zabudla som. Sasuke dnes nemôže, vraj odchádza na pár dní preč," takmer som vystrelila z postele, ale silou vôle som sa donútila zostať ležať.
"Kam odchádza?"
"On ti to nepovedal?" začudovane nadvihla obočie.
"K tomu sme sa nedostali," a možno mi to ani nemal v pláne povedať.
"No, Naruto vravel, že ide do mesta za jeho bratom či čo to, neviem," pokrčila plecami.
"Ana, ale... v stredu si máme ísť pre maturitné vysvedčenie,"
"Neviem, možno si ho pôjde vyzdvihnúť nejaký iný deň," iste... a ja sa s ním teraz neuvidím a nebudem sa mu môcť ospravedlniť, že som sa správala ako hlupaňa. Nemala som po ňom vybafnúť, možno len potrebuje čas, možno by mi to jedného dňa povedal.
S Hinatou sme sa rozprávali celé poobedie, než som sa odhodlala do seba niečo napratať a s plným bruchom som opäť skončila v posteli s knihami na odreagovanie sa.
Okolo siedmej sa Hinata šla obliecť a vyrazila s Narutom von, prišiel ju vyzdvihnúť, ale ja som zostala v izbe. Rozhodla som sa, že sa psychicky pripravím na druhý deň, pretože ma čakala práca do ktorej som mala nastúpiť.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nanashi Nanashi | 4. srpna 2014 v 21:59 | Reagovat

Tak, musím povedať, že tento dielik bol určite lepší, ako ten predchodzí. Nie, žeby ten bol nejak zlý...ale vieš :D Každopádne, je fajn, že na to ideš postupne, i ja to tak mám rada. Inak, ten Sasuke mi pripadá, ako keby s ňou chcel byť, ale zároveň sa ju znaší chrániť pred samým sebou, alebo aspoň pred svojou minulosťou. Na druhú stranu však Sakuru chápem, i mne by bolo nepríjemné, kebyže dakto o mne vie úplne všetko a ja o ňom zhola skoro nič :D Každopádne, tieším sa na ďalší diel, je to super FF a len tak dalej ;)

2 Taurin Taurin | 4. srpna 2014 v 22:38 | Reagovat

Takže, aby som uviedla veci na správnu mieru. Pri čítaní tohoto dielu som prišla na to čo mi chýbalo v predošlom diely. Bolo to také dokonalé vcítenie sa do situácie alebo niečo v tom zmysle :D ťažko sa to vysvetľuje, ale je to niečo ako keby nič okolo teba neexistovalo a bol iba tento príbeh  :-D
v tej chvíli ako na jej dotyk Sasuke tak prudko zareagoval som stŕpla spolu so Sakurou dokonca sa mi neskôr až tisli slzy do očí :-x (scéna s vystupovaním atď.) ja si nemyslím, že by sa mu mala zas Sakura ospravedlňovať, má moju plnú podporu 8-) veď nemôže byť ku nej takýto chladný stále, jasné že to pre neho nie je jednoduché, no musí si uvedomiť, že ak si ju chce pustiť k telu (a to nemyslím sexuálne :D) tak jej jednoducho bude musieť odpovedať aj na tie najťažšie otázky. Takže sa teším na ďalší diel :) toto bola kapitolka podľa môjho gusta, presne naladená na moju vlnu :D :D takže ďakujem :-D

3 emu emu | 7. srpna 2014 v 15:02 | Reagovat

Připomíná to 50 odstínů :D

4 sameta sameta | 7. srpna 2014 v 17:26 | Reagovat

[3]: Preboha :D :D a v čom? :D Jaaaj, už mi došlo - jazvy :D  Vidíš, to by ma ani nenapadlo, hahaha :D Ale neboj sa, ono to má iné vysvetlenie :D tie jazvy nemá z BDSM sexu :D :D :D Pobavilo

[2]: To ja ĎAKUJEM! :) Áno, keď si to tak preberiem, máš pravdu, niečo také tomu chýbalo v predchádzajúcom diely :) Ale som rada, že tento splnil svoj účel :3 Každopádne, už si tu pár dní lámem hlavu nad tvojou osobou, čítaš na Konohe DE očividne, netuším však kto si, prezývka Taurin mi nič nehovorí :D Za to sa ospravedlňujem :-x

[1]: Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem, všetko sa vyrieši a uvidíš čo a ako bude  :3 som rada, žes a ti ff páči, moc si to cením! :-D

5 Taurin Taurin | 8. srpna 2014 v 15:54 | Reagovat

[4]:Lámeš si hlavu nad mojou osobou? :D to je milé :) na Konohe som Itariel :-D tu som si dala iné meno z dôvodov, ktoré ani mne nie sú veľmi jasné :D :D a neospravedlňuj sa 8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama