Veríte v osud? 13. diel

3. srpna 2014 v 14:38 | Mešteková |  Veríte v osud?
A prinášam nový diel, nedávam ich sem každý deň ale tak často, ako ich stíham písať :3 Ďakujem za každý komentár, je to práve to, čo ma nakopáva k tomu pridávať nový diel :)



"Čo?" prekvapene som zaklipkala očami a pocítila som, ako mi stisol ruku. Mal ju takú teplú a príjemnú, dôvernú... nechcela som, aby ma pustil.
"Chceš byť celú noc v tých šatoch? Mne to nevadí, ale myslel som, že by ti bolo pohodlnejšie dať si sprchu a obliecť si niečo iné," sprcha znela viac ako lákavo, ale nad tou druhou časťou som sa musela pozastaviť.
"Obliecť si čo?"
"Niečo ti prinesiem, ale tento krát vrátiť," ha, veľmi vtipné.
"Tie šortky ti prinesiem," ignoroval čo som povedala a ťahal ma až do posledných dverí na konci poschodia, ignorujúc ďalšie troje.
Otvoril ich a ocitli sme sa v izbe, ktorá zaručene patrila Sasukemu. O tom som nepochybovala. A teraz, keď som tam bola, bola som zvedavá a uchvátená. Už som premýšľala ako môže vyzerať Camova izba... a teraz som v podstate tu.
Jedna strana bola celá presklená, tá čo bola otočená na sever. Bolo to fajn vymyslené, lebo mu slnko až tak nesvietilo do izby, keďže šlo po južnej strane. Na zemi boli pieskové parkety a jeden veľký koberec, ktorý bol čistučko biely. Mala som chuť si naň ľahnúť.
Veľká manželská posteľ mala saténové povlečenie, čierno-biele. Mal tu písací stôl na ktorom mal organizovaný poriadok a plno políc, dokázala by som to pomenovať ako knižnicu, pretože zapĺňali väčšinu stien a boli plné kníh. Prešla som si ich a ani ma neudivilo, keď som videla knihy o dejinách, autobiografiu, psychologiu či fylozofiu. Bol inteligentný... o tom nebolo pochýb.
Veľké repárky som takmer prehliadla, boli na stenách z každej strany napojené na notebook, ktorý sa zapol, keď som nechtiac strčila do stolu a pohla som myškou. Z každej strany sa ozvala tichá, upokojujúca hudba, ktorú mal pustenú pred tým, než notebook uložil do spánku. Bolo to tu také príjemné, až sa mi odtiaľto asi nechcelo odísť.
Sasuke prešiel k jednej zo skríň a otvoril ju. Vytiahol odtiaľ biele tričko a sivé tepláky, ktoré mi podal. Potom ukázal na dvere ktoré som si zasa raz nevšimla.
"Všetko čo budeš potrebovať by tam malo byť. V skrinke sú čisté osušky," potom sa otočil a vyšiel von, žiadne očumovanie ani zdržiavanie a ja som si to cenila. Nič som nechcela viac, ako sa konečne dať dokopy.
Zhodila som zo seba šaty a položila ich cez operadlo stoličky. Potom som vbehla do kúpeľne. Tiež bola celá čierno-biela, túto kombináciu som nevidela snáď nikde, ale nesmierne sa mi to páčilo a ja som sa tam cítila viac ako len skvelo.
Veľká rohová vaňa ma lákala, ale ja som namiesto toho vošla do sprchového kúta, kde som strávila pár minút. Musela som si požičať Sasukeho šampón a sprchový gél a nevedela som sa rozhodnúť z toho, koľko tu toho mal. A tak som šla po čuchu a hľadala ten, ktorý mi voňal najlepšie... tak ako on.
Keď som vyšla von, bola som úplne spokojná, nemala som na sebe ani náznak make-upu (nie že by som ho mala na sebe veľa) a vlasy mi nenapáchali po pare, ktorú púšťali v klube či po cigaretách. Osušila som sa jedným z nadýchaných osušiek, ktoré som vytiahla a prešla som si druhým po vlasoch. Potom som na seba obliekla oblečenie od Sasukeho... zasa raz. A okamžite som sa v tom utopila.
Pozrela som sa na seba do zrkadla a moje zelené oči kričali vzrušením, zatiaľ čo líca som mala rúžové od teplej vody. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla do izby. Nebol tam, hudba nehrala a notebook bol vypnutý a tak som pokračovala v ceste až dolu po schodoch.
Počula som hrať televízor a nos mi zaplnila vôňa, špecifická pre tento dom, bola som si istá. Nevedela som ju však presne zaradiť, bolo to niečo ako vôňa aviváže, škorice, citrusov... až sa mi z toho zbiehali sliny.
"Nie si hladná?" ozvalo sa odkiaľsi a musela som sa pozrieť za bar, aby som videla Sasukeho stáť za kuchynskou linkou v čiernom tričku a s mokrými vlasmi. Takže bol tiež v sprche. Ktovie, koľko má tento rozľahlí dom kúpelien.
"Ehm, nechcela som ti obsadiť kúpeľňu, mohla som ísť do inej," zaváhala som s jednou nohou na podlahe, pridŕžajúc sa zábradlia. Zatriasol hlavou v neveriacom geste a ďalej niečo robil, ale nepozrel sa na mňa. Jeden kútik úst mal pobavene zdvihnutý.
"Keby som nechcel, aby si ju použila, neposlal by som ťa tam. Tak, si hladná, či?"
"Nie, nie som. Je po polnoci," pozrela som sa na veľké drevené hodiny, ktoré vydávali tichý upokojujúci zvuk.
"Ani som si nevšimol čas," odložil žemle, ktoré pripravoval aj s nakrájanou zeleninou na tácke do ladničky a pozrel sa na mňa.
"Pripravil som nám raňajky, aby sme sa s tým ráno nemuseli zaťažovať,"
Aké milé...
"To je super," prešla som si rukami po mokrých vlasoch a zhrnula si ich dozadu na chrbát. Cítila som, ako mi voda zamokrila tričko.
"Si smädná?" otočil sa ku mne čelom a premeral si ma pred tým, než sa mu na tvári objavil pobavený úškrn, ktorý som sa rozhodla ignorovať. Nepochybovala som o tom, že vyzerám vtipne vo veciach, ktoré sú mi veľké.
"Iste," pokrčila som ramenami.
"Tak si sadni," nabádal ma a ja som urobila to, čo povedal. Usadila som sa na gauč do tureckého sedu a pretrela si unavené oči. O chvíľu prišiel aj s džbánom plným ľadového čaju a položil ho na stolík pred nás, než sa usadil na ten istý gauč ako ja, len na druhý koniec, natáčajúc sa ku mne, ale nohu si preložil cez nohu tak, že členok jednej nohy mu spočíval na stehne druhej a ruky si založil na hrudi.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa po chvíli a skenoval ma, stisla som si peru medzi zuby a sklopila som pohľad stále zahanbená.
"Nemôžem uveriť, že si sa kvôli mne pobil," zašepkala som a podoprela si hlavu o ruku, keď som si lakeť vyložila na opierku.
"Ale na to som sa nepýtal," pozrela som sa na neho a on sa na mňa díval, ani nežmurkol, na tvári vážny výraz. Zrazu nastalo ticho a ja som si až teraz všimla v jeho ruke ovládač od telky, ktorú vypol.
"Cítim sa skutočne fajn," nebola som si istá svojimi pocitmi, momentálne som bola nervózna... z neho.
"Sasuke?" ozvala som sa skôr, ako stihol niečo povedať.
"Hmmm..." bolo to vyzvanie? Naklonil sa dopredu a rozlial čaj do dvoch pohárov a jeden z nich mi podal.
"Hinata a Naruto," vlastne som nevedel ako ďalej pokračovať, nevedela som, či je vhodné to rozoberať práve so Sasukem, keď to bol Naruto, koho som mala podusiť.
"Pokračuj,"
"No... poznáš Naruta," zamumlala som potichu a odpila si. Bolo to úžasné, celým hrdlom sa mi rozliala chladná tekutina a dopriala mu takú úľavu, že som bola prekvapená, že som si skôr nevšimla, aká smädná som.
"Chceš vedieť, čo zamýšľa s Hinatou," prudko som trhla hlavou a zadívala sa na neho. Držal v ruke pohár a jemne s ním víril. Prikývla som.
"Prečo predpokladáš, že mu vidím do hlavy, Sakura?"
"Ja, t-to som nepovedala," bol hlúpy nápad sa ho niečo pýtať.
"S Narutom sa poznám krátku dobu, ale rozumieme si ako bratia," ľahostajne pokrčil ramenami, "môžem ti povedať, že o Hinatu bude dobre postarané, má ju úprimne rád."
Verila som jeho slovám, ale nebola som si stále istá Narutom.
"Ale prečo si ju zrazu všimol? Po takej dlhej dobe, keď sme skončili so školou?"
"Ale on si ju všímal už pred tým, len sa obával presne toho, čo si ty myslíš, že si bude ona bude myslieť,"
"Čo si myslíš, že si myslím?" obočie mi vyletelo do výšky výzvou a napila som sa poriadneho dúšku.
"Naruto získal popularitu, preto nechcel Hinatu zaťahovať do nejakého centra diania, keď vedel, aká je. Sledoval ju každý deň. Kde sa pohla, tam mal prilepené oči na jej osobe. Myslí to s ňou vážne, nechce si užívať, nechce aby bola jedna z ďalších," zobral mi vietor z plachiet, "Tak, Sakura... mal som pravdu v tom, že som vedel, čo si myslíš?" naklonil sa mierne ku mne a zadíval sa mi do očí, akoby očakával, že budem popierať.
"Naruto by radšej zomrel, akoby jej mal ublížiť. Čakal na moment, kedy naberie odvahu, on sa síce nezdá, ale je voči nej dosť utiahnutý, alebo skôr taký býval,"
"Mal by sa modliť, že jej neublíži," prehodila som len tak mimochodom nenúteným tónom, ale on sa nad tým pousmial okúzľujúcim úsmevom.
"Viem, že ju chrániš, je to od teba-"
"hlúpe?" neviem, prečo som mu skočila do reči.
"Nie, odvážne bolo to slovo, ktoré som chcel povedať," pobavene sa zasa oprel a priložil si pohár k ústam.
"Hinata je pre mňa ako sestra, ktorú som nikdy nemala,"
"Chápem," v očiach sa mu zablýskalo niečo, čo som chápala ako porozumenie.
"Čo má Naruto proti Karin?" nenútene som mu zobrala z ruky prázdny pohár a obom som nám doliala. Podala som mu ho späť a on si ho vzal so zamysleným výrazom. Posadila som sa tak, že hlavu som si položila na ruku na opierke a dívala sa na neho, očakávajúc odpoveď.
"Poznáš niekoho, komu Karin nevadí?" spýtal sa po chvíli a ja som sa musela zamyslieť.
"No, Ino je jej kamarátka... nemyslím, že tebe tiež nejako vadí... Karin má kamarátov, aj keď je komplikovaná. Myslím, že Siem a Dany ju celkom prijali," pokrčila som plecami v ľahostajnom geste.
"Karin nie je zlá, je svojská. Ja ju neriešim, nestarám sa do nej. Naruto ju nemá rád, pretože jej povaha mu vadí. Ostatní, no... to ma nezaujíma," bolo mi to jasné.
"A to, že na teba žiarli?"
"Ja jej nepatrím," kontroval mi a nadvihol jedno z obočí, akoby ma chcel vyzvať, nech si myslím opak.
"Myslí si, že spolu spíme," zamumlala som potichu, dívajúc sa na svoje nechty, cítiac sa viac ako len trápne. Trápilo ma to... netrápilo ma, ako som vyzerala v očiach druhých, ale nechcela som vyzerať ako nejaký flirt či bokovka.
"To povedala?" Sasukeho sánka bola zaťatá, videla som ako sa mu svaly pohybovali dopredu a dozadu.
"No, skôr... uvažovala... nahlas." Podľa zúrivej reakcie Sasukeho som sa obávala, aby jej to nevyčítal.
"Jej úvahy nie sú podstatné," vrčal naštvane a díval sa niekam na neurčitý bod.
"Ja viem, len ma to zaskočilo, že to tak... vyzerá?" fakt som sa ho pýtala, či vyzeráme ako priatelia s výhodami?
"Nerob si z toho nič, podstatné je, že my vieme." Naliehavo sa ku mne naklonil a odložil pohár. My vieme?
"A čo vieme?" hrýzla som si do spodnej pery, nútiac sa, aby som už konečne držala hubu.
"V prvom rade, že spolu nespíme..." v kútikoch úst mu pohrával jemný úsmev. Očervenela som pri tej predstave. Rozhodne sme spolu nespali, ja som s nikým nemala... nič.
Môj prvý bozk ukradol Sasuke keď som si myslela, že je Cam a to bolo najďalej kam som kedy zašla s druhým pohlavím.
A odrazu ma zaujímalo, kto ukradol jeho prvý bozk? Bol už s niekým tak, ako ja ešte nie? Nevyzeral, že by mu bolo nepríjemne, keď sme sa bavili o sexe... našom sexe.
"A v druhom rade?" nemôžem rozmýšľať nad nami dvomi v posteli. Nemôžem... to je neprijateľné a... a... Bože, vidím to pred očami!
"Sme priatelia," naklonil hlavu do boku a ja som sa snažila zakryť svoje sklamanie, predstava praskla ako keby ste pichli ostrým špendlíkom do príliš nafúkaného balóna. Čo som očakávala, že mi povie? Že... sme pár? Nie, to čo k nemu pociťujem je len príťažlivosť. Ani ho poriadne nepoznám. Ale prečo ma vtedy pobozkal?
Príliš veľa otázok a žiadne odpovede... nemôžem sa ho pýtať, nie dnes. Na toto nemám.
Nechcela som, aby videl v mojej tvári rozpaky.
"Kaidan je k nej tiež neutrálny," ozvala som sa a privrela oči, aby mi do nich nevidel.
"Neutrálnosť je vždy to najlepšie riešenie. Keď som sa sem prisťahoval a nastúpil som na školu, nemal som záujem sa rozprávať s nikým... no, okrem jednej výnimky," okrem mňa. Zmena témy a obrat opäť na ňu ho vôbec nevyviedol z koncentrácie. Hovoril akoby sme sa rozprávali stále normálne, akoby mi nepriamo nepovedal, že ma má rád ako kamarátku.
"Prečo?" nevládala som otvoriť oči, bola som unavená, ale počúvala som ho. A bála som sa čo v nich uvidím. Nevyznala som sa v ňom, bola som ním tak zmätená, až mi to zvieralo hrudník úzkosťou. Potrebovala som mu vidieť do hlavy, potrebovala som počuť jeho hlas a rozprávať sa s ním. Bolo to pre mňa všetko, opäť sa moja závislosť na ňom vracia. To nie je dobré.
"Nevyhľadávam spoločnosť, nie som na jednej alebo na druhej strane ale na svojej. V tamtej partii som sa ocitol preto, lebo som sa začal baviť s Narutom. A s ním som sa začal zhovárať preto, lebo bol otravný," myslím, že sa nad tým pousmial, ale mohla to byť moja domienka.
Jeho vystupovanie sa mi páčilo. Nebol bláznivý ani príliš utiahnutý, mal svoju hlavu, ktorú používal a to som si cenila.Mal v sebe niečo nebezpečné a zároveň bezpečné, rozvážne a triezve myslenie, možno sem-tam výkyv nálady miatol, ale kto nemal aj tú nepríjemnú stránku?
"Hmmm..."
"Si unavená, mala by si ísť do postele," chcela som mu niečo povedať, hocičo ale nenachádzala som svoje pery a viečka som mala príliš ťažké.
"No poď, ospalček," cítila som, ako sa medzi moje telo a pohovku vsunuli jeho ruky a vzápätí som bola pritisnutá na jeho tvrdej hrudi. Sklonil hlavu a už len vlhkými vlasmi ma pošteklil na líci.
"Daj si ruky okolo môjho krku," prikázal potichu a ja som tak urobila, hoci myslím, že mi to trvalo. Cítila som pohupovanie, keď so mnou kráčal hore schodmi a potom bolo počuť buchnutie, keď kopol do privretých dverí, aby ma mohol vniesť do izby a položiť do chladnej postele. Potom ma prikryl a to bolo posledné, čo som zaznamenala než som upadla do ríše snov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 emu emu | 4. srpna 2014 v 0:35 | Reagovat

Krásný :3 a úvodní obrázek boží :3 píšeš/píšete úžasný FF (y)

2 Nanashi Nanashi | 4. srpna 2014 v 10:36 | Reagovat

Ďalší super dielik. Tá Sasukeho povaha mi strašne imponuje, pretože je ako hádanka, ktorú človek musí vyriešiť :D

3 Taurin Taurin | 4. srpna 2014 v 15:22 | Reagovat

To aby boli časti každý deň je samozrejme len moje zbožné prianie :D dúfam, že sa na mňa nenahneváš, ale tento diel ma trošku sklamal... oj prepáč, že tu píšem takéto zlé veci, ale naozaj som od neho čakala niečo iné, alebo niečo viac. Ani sama neviem :P asi by som mala prestať rozmýšľať nad tým čo by mohlo byť v ďalších častiach, lebo potom to takto dopadne :D aj keď zatiaľ mi to pri tebe celkom vychádzalo, ako keby sme boli na podobnej vlne :D
Ale to je aj tak jedno pretože si moja najobľúbenejšia autorka a túto poviedku proste zbožňujem a na ďalšiu časť sa budem tešiť rovnako :D a súhlasím s Nanashi, Sasuke v tvojom podaní, aj keď nie je taký ako v Narutovi, je proste perfektný :)
(a musím priznať, že niektoré scény ma naozaj pobavili :-D)

4 sameta sameta | 4. srpna 2014 v 20:14 | Reagovat

[1]: Aj mne sa ten úvodný obrázok veľmi páčil :3 Ďakujem moc za pochvalu :-)

[2]: Sasuke je rozhodne trošku záhadný, ešte sa k tomu dostaneme, snáď ťa bude poviedka baviť aj potom :-) Ďakujem za komentár :3

[3]: Nenahnevám sa na teba, to sa neboj, ja som len rada za kritiku, nuž nechcela som všetko unáhliť, nemám veľmi rada také to: Stretli sme sa, na druhý deň sme spolu skočili do postele a hups, prvý sex a som tehotná, tak sa zoberieme :-! :-D Je milé vedieť, že nad mojou poviedkou premýšľaš, uvidíme aj naďalej či budeme na podobnej vlne a moc ma potešilo vedomie, že som tvoja najobľúbenejšia autorka O_O Moc ďakujem :3 Niektoré scény ťa pobavili? V tomto diely, či? :D
Ďakujem za rozsiahly komentár, také ja rád :3 :-) snáď ťa ďalšie kapitolky nesklamú.

5 Taurin Taurin | 4. srpna 2014 v 22:00 | Reagovat

och :D zle si ma pochopila :D absolutne som tam nečakala sex, ani nič dokonca ani len pusu :D :D nie skor som čakala trošku iné rozhovory a tak ani sama to neviem definovať :-x  (ani ja nerad také :-D) a hej v tejto časti si mala niektoré scény bombové :D možno keby som nebola lenivá a nečítala to neskoro v noci, tak by som si ich aj poznačila :D a napísala ich sem :P (koment som písala pak až na druhý deň)

6 sameta sameta | 4. srpna 2014 v 22:29 | Reagovat

[5]: To je v poriadku, na rozhovory, ktoré čakáš príde, neboj sa ;) Každopádne ďakujem, dúfam, že ďalší diel ti to vynahradí :)

7 davidjaho davidjaho | 10. srpna 2014 v 9:21 | Reagovat

Zpátky z dovolené a hned je tu tolik dílů. Milé překvapení. Tak Sasuke se nakonec zachoval jako gentleman nejvyšší úrovně a Sakura by si už měla vyjasnit jaký k němu má vztah. A co se týče tvého komentáře číslo 4/3, jsem rád, že to bude mít nějaký vývoj. Nemám rád urychlený vývoj vztahů. No ale každopádně skvělý díl a já jdu co nejrychleji na další.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama