Veríte v osud? 9. diel

12. července 2014 v 19:55 | Mešteková |  Veríte v osud?
Prekonala som sa a rozhodla sa, že sem dám ďalší diel, keďže som s Osudom pokročila o niekoľko dielov napred Usmívající se Tak ja dúfam, že si to užijete a že som vás tým potešila. MOC ĎAKUJEM za vaše komentáre, povzbudilo ma to - ako vidíte Smějící se a toto je moja vďaka za váš čas a slová, ktoré ste mi tu zanechali.



"Prinesiem ti niečo na pitie?" ozval sa Kai, otáčajúc svoju tvár mojím smerom a s náznakom úsmevu. Okamžite som sa na neho obrátila, ignorujúc oči Sasukeho. Nechcem, aby ma pristihol ako na neho civím.
"Hej, ďakujem," zamrmlala som sotva počuteľným hlasom a Kai sa odtiahol a vstal, aby prešiel na druhú stranu ohniska, bližšie k Sasukemu kde sa nachádzal stolík, ktorý bol preplnený pitím. Počkať... bližšie k Sasukemu? Už nebol na svojom mieste.
Než som sa nazdala, už si vedľa mňa sadal s fľaškou ľadového čaju, ktorý mi podával a plechovkou piva z ktorej pred tým upíjal. Kedy stihol zobrať tú fľašku? Veď som ho spustila z očí len na pár sekúnd. A čo tu vlastne dopekla chce?
Zobrala som si ju, lebo som nevedela čo mu mám povedať ani ako sa mám chovať. Ale on ostal ticho a mne začínalo byť nepríjemne.
"Vďaka," zašepkala som neochotne - neprosila som ho o to - a celé telo mi zachvátil kŕč. To tu budeme teraz potichu sedieť?
"Som prekvapený, že ťa tu vidím. Nečakal som, že prídeš," jeho hlas sa mi vkradol do uší a ja som sklopila hlavu k fľaške v ruke. Zatvorila som oči a snažila som sa, aby mi jeho tóny vychádzajúce z hrdla nezneli ako tá melódia, tá uspávanka, ktorú som si užívala mesiac pod jeho falošnou identitou a nepočula som poriadne ten hlboký hlas tak dlho.
"Ani ja som nečakala, že prídeš. Mal si byť s rodinou na nejakej večeri," ľahostajne som odkrútila vrchnák a napila som sa. Rozčuľovalo ma, že vedel akú vodu mi má priniesť. Poznal ma viac, ako som si priala.
"Nebola dôležitá," v jeho hlase sa ozval akýsi divný, napätý podtón, ale nepýtala som sa. Pozerala som sa do ohniska a strácala sa v plameňoch oblizujúcich drevo.
"Sakura nepije alkohol, Kai." Sasukeho chladný tón prerazil do mojich ušných bubienkov a donútil ma pozrieť sa hore. Kaidan stál s plastovým pohárom v ruke a pozeral na mňa. Do čerta! Prečo o mne všetko vie, prečo?
"Ehm, prepáč. Moja chyba, mala som ti to povedať," ospravedlnila som sa mu a on len pokrčil ramenami a usmial sa pred tým, než do seba vyklopil to, čo malo byť moje. Potom sa pozrel na niekoho z partie a ospravedlnil sa s tým, že si musí odbehnúť.
"Mne si nemusela vravieť aké pitie ti mám doniesť," Sasuke sa ku mne mierne naklonil. Prišlo mi to ako čistá provokácia, schválna.
"Pretože si sa mi hrabal v denníku a vyčítal si to odtiaľ. Tomu sa hovorí arogantné a drzé vniknutie do súkromia," pripomenula som mu pred tým, než som sa opäť napila. Jeden bod pre mňa. Ha.
"Možno, no vďaka tomu neľutujem ani chvíľu, ktorú som s tebou strávil, hoci to dopadlo tak, ako dopadlo." Zachvela som sa keď sa oprel svojím plecom o moje a opäť sa naklonil, dýchajúc mi na krk. Zasmial sa mojej reakcii a opäť sa odklonil. Ach, skóre sa vyrovnáva.
"Chceš sa tváriť, že to, že si ma tak podlo oklamal zatiaľ čo ja som ti dôverovala a zverila som ti svoj pokašlaný život je v pohode?" stisla som pery dokopy, aby som nezvýšila tón. Nepotrebujem, aby ma počuli všetci. Odrazu som ho chcela obliať alebo strčiť do toho ohniska. Hm, to by mu to háro zbĺklo ako fakla.
"Sasuke-kun," obaja sme vzhliadli, aby sme videli Karin, ktorá tam stála. Och, už prišla za svojou láskou. Asi budem vracať.
"Čo je?" Sasuke sa zahľadel na mňa, nevšímajúc si ju. To isto, ďalší krát sa so mnou zahrávať nebude. Zbadala som na druhej strane Kaia a vyskočila som na nohy.
"Nechám vás porozprávať sa, ja utekám," vybehla som, ani som sa na neho radšej nepozerala. Prešla som ku Kaidanovi a on ma okamžite zaregistroval. Postával sám medzi stanmi s mobilom v ruke a niečo na ňom robil, keď ma zbadal, zastrčil si ho do zadného vrecka.
"Predhodila si ho supom, uvedomuješ si to?" ukázal bradou k Sasukemu a mne až teraz došlo, že nás celý čas pozoroval. Pokrčila som plecami.
"Prečo by? Veď Karin mu je očividne celkom blízka keď vie, kedy večeria s rodinou," okej, toto bolo určite dosť okaté a musel byť zo mňa cítiť hnev. Vedela o ňom takú zásadnú vec. Určite s ním volala, alebo niečo. Má jeho číslo - stislo mi srdce.
"Nemyslím si, Sasuke nevyzerá ako ten typ, čo by ho zaujímali hlúpe dievčatá," oponoval mi a opäť sa napil.
Pokrčila som plecami, bolo mi to jedno. Neviem či som poznala Sasukeho Uchihu dostatočne dobre, aby som si mohla myslieť svoje.
"Ale pokiaľ ho drží od teba ďalej, je to pozitívum pre mňa," kývol k nim dvom. Obaja sedeli na lavičke, Karin na mieste kde pred tým ja a niečo mu hovorila, zatiaľ čo on pil pivo poriadnymi dúškami. Z Kaidanových slov sa mi zasekol dych a on na mňa hľadel a v očiach sa mu odrážalo pobavenie.
"Ha ha ha," pretočila som očami a jemne ho udrela päsťou do ramena, na čom sa on schuti zasmial.
"Budem musieť odísť, lebo musím vyzdvihnúť kamarátku z baru. Písala mi, že je v núdzi." Venoval mi úsmev a mykol plecom, akoby sa to dialo často.
"Och, to je v poriadku. Ale nepil si náhodou? Je to nebezpečné-"
"Len trochu piva, to zvládnem autom," prerušil ma, ale ja som si nebola istá.
"Dávaj si pozor,"
"Je milé vidieť, že sa obávaš o môj život,"
"A o životy druhých," podotkla som a prevrátila očami... znovu. Ak si myslel, že by mi na ňom až tak záležalo hneď v prvý deň, tak to sa prepočítal. Zasmial sa a odhodil pitie do koša.
"Dúfam, že sa uvidíme aj zajtra," jeho veľké, silné telo sa pritislo ku mne, aby ma mohol objať na rozlúčku a mňa to na moment zaskočilo. Odtiahol sa skôr, ako som stihla zareagovať.
"Možno," podpichla som ho. Ale pochybovala som o tom, že sa tu ešte niekedy vyskytnem. Dnes som tu len kvôli Hinate.
Kai sa so mnou rozlúčil zachechtaním sa a rozbehol sa do tmy, úplne sám. Porozhliadla som sa a sledovala ako do seba ľudia lejú alkohol, vykrikujú, spievajú a dokonca aj tancujú. Niekto z nich mal veľké auto pristavené pri stanoch a z kufra duneli repárky, ktoré vyhrávali The Big Bang od Rock Mafie a rozliehalo sa to po celej pláži.
To nebolo nič pre mňa. Potrebovala som byť sama, trochu si odpočinúť a nezaťažovať sa tým hlukom. Otočila som sa smerom k vode a vyzula sa. Nechcela som, aby sa mi piesok nabral do topánok, ktoré som nechala pri jednom zo stanov. Kráčala som popri brehu a užívala si ako sa mi nohy zabárali do chladného piesku a vnímala kľudný šum vody, mesiac, ktorý sa odrážal od jej hladiny a nočné húkanie sovy.
"To nebolo fér," za mnou sa ozval jeho hlas, až som nadskočila od ľaku. Zhlboka som sa nadýchla a potlačila nadšené výskanie, ktoré mi zalomcovalo orgánmi a srdce v mojej hrudi začalo pumpovať dvakrát viac krvi ako pred tým, pretože teraz mi hučala až v ušiach a hlava mi šla vybuchnúť od očakávania.
"Neviem o čom hovoríš," ako dobre som vedela o čom hovorí! Nechala som ho s ňou, nech si to užije. Nepozrela som sa na neho aj keď moje telo kričalo, nech sa do čerta otočím, ale skalopevne som držala oči prilepené na bielych vlnkách vody.
"Ale vieš," postavil sa vedľa mňa a díval sa na mesiac. Jeho postoj bol nenútený, zato môj stuhnutý.
"Je to nič v porovnaní s tým, či si urobil ty mne. To nebolo fér," nenechám ho správať sa, akoby sa nič nestalo. Hoci som ho dva mesiace ignorovala, nechám ho aj tak poriadne si to vyžrať.
"Nastane niekedy deň, kedy mi odpustíš a pochopíš, prečo som to robil?" vzdychol si, akoby bol unavený tým, že ho stále dusím. Ak budem musieť, tak ho aj udusím jeho vlastnou vinou a aroganciou.
"Nemal si ma pobozkať, ako si si mohol také niečo dovoliť?" vyprskla som naštvaná a odolala som pokušeniu priklapnúť si ruku na ústa. Nechcela som, aby to zo mňa vyletelo. Dosť dlho ma to zožieralo, ale keď už som to povedala, neukážem pred ním moju slabosť a nerozhodnosť a rozhodenie z tejto situácie. Teraz mu bude jasné, že ma to štvalo... náš bozk.
"Dovolil som si to preto, lebo si mi to sama dovolila. A páčilo sa ti to," obrátil hlavu na mňa a za kútiky úst mu zaťahal pokrivený úsmev, keď skenoval moju tvár a pristál očami na mojich perách. Do čerta!
"Bola som hlúpa, verila som v človeka, ktorý neexistuje a-"
"Hej, hej, hej," brzdil ma vážnym tónom, chytil ma za lakeť a potiahnutím ma donútil otočiť sa k nemu. Bol odo mňa o toľko vyšší, cítila som sa bezmocne.
"existujem, verila si mne," protirečil mi so stiahnutým obočím.
"Verila som Camovi, poznala som Cama, nie Sasukeho," zakrútila som odmietavo hlavou. Cam bol vymyslený, jeho príbeh mohol byť vymyslený. To ako žil Cam, tak tak nemusel žiť Sasuke. Nemuselo to znamenať, že do toho zakomponoval pravdu.
"Cam som ja, Sakura. Sme tá istá osoba a môj život bol jeho život. Všetko čo som ti o sebe hovoril bola pravda, bol som k tebe úprimný vo všetkom," stískal pery do úzkej linky a v očiach sa mu odrážal mesiac. Odvrátila som od neho pohľad.
"Nie, vo všetkom nie," opravila som ho a medzi nami nastalo ticho.
"Ach, máš pravdu... Nechcel som, aby si sa vyľakala. Bál som sa tvojej reakcie. Viem, že som to nakoniec totálne posral." Ukazovákom a palcom si stlačil koreň nosa v porazeneckom geste a sklonil hlavu.
"Zachoval si sa v škole presne tak, ako sa chovali ostatní. Bola som..." prehltla som, nevedela som vysloviť tie slová. Ponížil ma sám pred sebou. Díval sa pri tom na mňa.
"Nemohol som na teba prehovoriť. Keby som povedal jediné slovo, spoznala by si ma. Nebol som si v tej chvíli istý čo mám robiť. Nečakal som, že do seba narazíme." Zdvihol ku mne hlavu.
"Ale keď som videl, že si našla odkaz, Sakura... vidieť tvoj výraz bolo... usmiala si sa, nikdy si sa v škole tak neusmievala ako keď si bola so mnou v izbe. A ja som nechcel ničiť ten moment. Chcel som sa k tebe proste dostať, pretože mi na tebe záleží. Zaujala si ma, Mei mi ťa prezradil. Ale predstava, že sme sa stretli za tých... divných okolností bola neskutočná. Ty si si ma vysnívala, ja som ťa našiel," cítila som ako sa mi trasie brada, chcelo sa mi plakať a oči sa mi tlačili dnu do hlavy, keď sa mi v nich objavili nepreliate slzy. On ma po celý čas pozoroval v škole. Nemohla som mu vidieť pod šilt ani za okuliare, ale jeho oči boli vždy prilepené na mne.
"Fajn, nebudem z toho už robiť takú vedu. Stalo sa, pohnime sa ďalej." Nechcem sa o tom už baviť, lebo sa rozrevem ako malé decko... pred ním. Načo sa trápiť niečím, čo sa už stalo? Darmo plakať nad rozliatym mliekom. Bolo to tak, ako mi povedal. Ja som si ho vysnívala a on si ma našiel... aj tak by som vyvádzala, keby sa mi objavil v izbe a predstavil sa hneď na úvod jeho menom, tak čo.
"Začneme odznovu?" ozval sa a ja som na neho pozrela s nadvihnutým obočím.
"Rád by som sa ti predstavil svojim pravým menom," usmial sa a pri tom vydýchol vzduch, "som Uchiha Sasuke," napriahol ruku a pozorne mi pozeral do očí. Zasmiala som sa nad absurdnosťou jeho geniálneho nápadu. To by ma nenapadlo a bolo to skutočne skvelé, môžeme začať bez klamstiev a tajomstiev. Začať úplne od začiatku.
"Haruno Sakura," vložila som tú svoju do jeho a obaja sme ich stisli, pozorne sa dívajúc jeden druhému do očí.
"Tak, Sakura... úprimne," prehovoril nenúteným tónom - akoby sme sa skutočne práve spoznali - a vložil si ruky do vačkov, ústa sa mu vykrivili do jeho úsmevu, "som rád, že si tu. Tvoj život sa očividne radikálne mení," kývol hlavou smerom k hluku a to gesto znamenalo: priatelia, zábava, život... A začalo to vďaka nemu. Keby nenašiel denník, keby sme sa nedostali k hádke a všetkému tomu, čo mi znepríjemnilo život, nestála by som tu, nešla by som sem s Hinatou kvôli Narutovi. Aj tie najmenšie rozhodnutia nás posúvajú dopredu a menia nám smer.
"Áno, je to niečo, čo som si myslela, že nikdy nezažijem."
"Hej! Sasuke, Sakura! Čo nejdete k nám!" Naruto na nás mával, stojac na lavičke a kričal na plné hrdlo.
Sasuke pretočil očami a ja som sa so smiechom po jeho boku vydala do víru hudby a zábavy, kde som sa hneď pridala k čakajúcej Hinate, aby sme sa mohli zabávať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 emu emu | 13. července 2014 v 16:58 | Reagovat

Další díl :O som v nebi :3 je fajn, že si to ti dva vyříkali :) len tak ďalej (y) :D

2 sameta sameta | 13. července 2014 v 18:30 | Reagovat

Tvoje preskakovanie zo slovenčiny do češtiny ma milo pobavilo :-D teším sa na tvoje komentáre :D Vďaka, myslím, že ďalší diel tu bude do stredy :)

3 Taurin Taurin | 14. července 2014 v 22:18 | Reagovat

najrv si musím odlepiť oči od monitora :-D tak a je to tu :D ked som tu našla nový diel, tak som sa neuveriteľne potešila :P hltala som každé jedno slovo a musím povedať, že nový začiatok je super :-P ja ani neviem čo napísať O_O normálne som v stave blaženosti :-D super, super, ale naozaj super diel :D kedy bude ďalší? 8-)

4 sameta sameta | 15. července 2014 v 0:24 | Reagovat

[3]: Ďakujem za úžasný komentár, do 2 dní tu bude nový diel ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama