Veríte v osud? 8. diel

10. července 2014 v 19:09 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ako som povedala, ďalší diel tu bude v priebehu tohto týždňa a tak vám ho prinášam. Ďakujem za komentáre! :)
Hej, ak sú tam chyby :D ja si to neskôr opravím, ale stane sa, že mi ujdu popri opravovaní :) len ma upozorňujte :)

Stála som pred skriňou a rozjímala. Každý by si asi myslel, že nad tým čo si mám obliecť. Ha... vôbec. To bola moja posledná starosť. Dívala som sa na oblečenie ale v skutočnosti som ho nevnímala. Len som v duchu skúmala svoje pocity. Mala som stiahnutý žalúdok, kŕče mi spôsobovali, že som lapala po vzduchu. Bola som nervózna, bola som ustráchaná. Prvýkrát od kedy... vlastne nikdy som nešla von s kamarátkou a nejakou partiou ľudí. Nepochybujem o tom, že sú to ľudia z našej školy, aspoň po väčšine. Nemusia ma prijať medzi seba, nikdy to neurobili. Ako sa ku mne zachovajú? Budem pre nich opäť vzduch? Aj mimo školskej pôdy? Veď keby aj, môžem odísť. V prvom rade tam idem len preto, lebo sa potrebujem uistiť, že Hinata bude v dobrých rukách. Ak zistím, že je v poriadku, môžem kedykoľvek odísť. Áno, presne to urobím.
Opäť mi úzkostlivo zovrelo žalúdok. Mám pocit, že sa povraciam.
Nie, stačilo. Nebudem padavka. Zhlboka som sa nadýchla a zhodila som zo seba bielu osušku, ktorú som mala doteraz omotanú na tele. Natiahla som na seba spodnú bielizeň, tmavé džíny, biele tielko na ramienka a prehodila som cez seba čiernu mikinu s kapucňou. Obula som si conversky a vlasy si stiahla do chvosta. Fajn, som pripravená na... leto.
Vyšla som z izby a zaklopala naproti Hinate. Otvorila mi dvere a skoro ich rozrazila, ako z nich takmer vybehla. Ucúvla som a nadvihla obočie.
"Poďme už, lebo sa tu od nervozity zbláznim," zaskučala a už kráčala po schodoch.
"Ehm, Hinata, si si istá, že ti v letných šatách nebude zima? Keď sa zotmie tak sa ochladí," podotkla som, keď som pozorovala biele šaty tesne nad kolena, ako sa jej hompáľajú na bokoch. Mala úžasnú postavu. Čierne rovné vlasy si zaplietla a nechala na jednej strane splývať na hrudník. Vyzerala nežne, Narutovi sa musí páčiť a ak nie, rozkopem mu zadok.
Otočila na mňa hlavu a ponad plece sa pousmiala.
"Nie, dnes bude teplo, som zvyknutá takto chodiť oblečená." oponovala mi a ja som sa rozhodla, že sa nebudem hádať. Však ona na to príde.
"Kde máš otca?" ozvala som sa, keď sme zatvorili vstupné dvere a vyšli do večera presvieteného slabými lúčmi slnečného svetla. Začínalo zapadať slnko a hodiny na neďalekom kostole odbíjali deviatu večer. Nepýtala som sa, prečo ideme tak neskoro von, ale bolo mi jasné, že to bol pokyn Naruta.
"Išiel na dáku konferenciu a vráti sa až o niekoľko dní, chcel sa s tebou rozlúčiť, ale nebol čas," jemne sa pousmiala, nadýchla sa čerstvého vzduchu a potom trasľavo vydýchla.
"Si v poriadku?"
"Som nervózna, neviem ako sa mám pred ním správať," zašepkala a pozrela sa na mňa spod mihalníc zahanbeným výrazom. Ale no ták.
"Buď sama sebou, len by si mohla prestať koktať a tváriť sa, akoby ťa išiel každú chvíľu uhrýzť," poštuchla som ju lakťom popod rebrá a ona sa tomu zasmiala.
"Iste, byť sama sebou," zavesila si do mňa ruku a spolu sme kráčali do parku, kde sme sa mali stretnúť. Už z diaľky sme počuli smiech a dobrú náladu, ktorá panovala niekde za kríkmi. Obe sme stisli pery dokopy. Budeme tu jedna pre druhú. Samozrejme, že hej. Podržíme sa.
Vyšli sme spoza rohu, ktorý tvorili stromčeky rôznych veľkostí a zbadali siluety asi desaťčlennej skupiny. Niektorí sedeli na lavičke, iní postávali okolo.
"Hinata, Sakura!" ozval sa nadšený výkrik, keď sme sa približovali a cítila som, ako Hinate spadol kameň zo srdca. Ja som v tej bande pátrala po približne rovnakej stavbe tela akú mal Sasuke, ale nenašla som ho tam. Vtedy som si mohla aj ja mierne vydýchnuť, hoci zároveň vo mne bublalo sklamanie. Sklapni!
Naruto k nám vybehol z lavičky a obe nás objal, celý natešený.
"Som rád, že ste si to nerozmysleli. Už som uvažoval, že ti zavolám Hinata, dával som ti ešte minútu," ukázal rad jeho bielych zubov a nadšene nás viedol k jeho kamarátom. Bolo to od neho milé, že nás tak privítal. Lepšie som sa chytila Hinaty, lebo ešte stále sa mi krútila hlava od jeho sladkej kolínskej, ktorú na seba očividne vylial. Uff... Mal na sebe modré džíny, čierne tričko a na ňom oranžovo bielu bundu, ktorú nosili iba členovia jeho týmu.
Keď sme prišli ku skupine, všetci si nás prezerali zvedavý kto sme.
"Ľudia, toto sú Hinata a Sakura," ukázal na nás dve a potom sa rozhodol, že nám predstaví ostatných.
"Toto je Tenten," ukázal na dievča s hnedými vlasmi v dvoch copíkoch a rovnakými očami, ako sa na nás usmieva. Pamätala som si ju zo strednej, bola o ročník vyššie a teraz by mala byť na vysokej. Nemyslela som si, že Naruto sa takto kamarátil so staršími.
"Nejiho poznáte predpokladám," tak to som vôbec nečakala, že tu bude. Jeho dlhé hnedé vlasy stiahnuté gumičkou a rovnaké levanduľové oči aké mala Hinata sa na mňa usmiali.
"Lee," chalan s čiernymi očami a vlasmi zostrihanými podľa hrnca mi natešene mával.
"Kiba," menovaný mal na sebe kapucňu a nevidela som mu poriadne do tváre. Sedel na lavičke s pivom v ruke a len na nás kývol. Myslím, že väčšina z týchto ľudí bola z druhých štvrtáckych ročníkov, mohla som ich vidieť na chodbe alebo na nejakej hodine, ale tam som si ich nejako nevšímala, takže to bolo, akoby som ich stretla prvýkrát.
"Chouji," jediný chalan pevného vzrastu s chrumkami v rukách, milé.
"Dany," usúdila som, že to bude jeho prezývka. Modré oči a hnedé vlasy usporiadané rovnako ako Narutove sa mi páčili. Vyzeral ako príjemný typ chalana. A určite bol starší ako my.
"Kaidan, ten je tu najstarší zo všetkých. Má dvadsať jeden." Naruto potľapkal čiernovlasého chalana so zelenými očami a opálenou pokožkou, ktorý sa na nás usmial.
"Priatelia mi hovoria Kai," venoval mi oslňujúci úsmev a prevŕtal moje oči svojimi. Na moment som prestala dýchať, mal intenzívny pohľad. Planúci. A mierne ma rozptyľovalo to, že sa podobal Sasukemu. Mal podobne rozcuchané a tmavé vlasy, no nemu ešte viac padali do úplne iných očí - až magicky zelených - ako Sasukemu a bol tmavší a širší v pleciach. Rozhodne mal viac svalov ako Sasuke. A bol jediný, ktorý okamžite prehovoril a nielen na nás kývol. Páčil sa mi... veľmi.
"Ria," dievča so zlatými vlasmi v prstienkoch sa na nás ostražito usmialo a mierne sa priblížilo Danymu, akoby nám dávalo najavo, že je jej. Skoro som sa rozosmiala. Už len te fakt, že sa nejaké dievča cítilo ohrozené nami dvomi ma pobavil.
"No a posledný je Siem," trošku hyperaktívny chalan prebehol k nám a obe nás objal.
"To by stačilo, Siem," Kaidan prišiel a odtrhol ho od nás, za čo som mu bola v celku vďačná, lebo jeho náraz do môjho tela mi na moment vybil dych a potom mi obmedzil prísun kyslíka, keď mňa a Hinatu tuho stisol.
Vďačne som sa na neho pozrela a on zo mňa nespúšťal pohľad. To ma ešte viac znervóznilo a zároveň sa mi to páčilo.
Zaštípali ma dlane, keď som si uvedomila, že Hinata bola odo mňa odtiahnutá Narutom, ktorý jej niečo horúčkovito hovoril a ona ho počúvala s jemným úsmevom na perách. Dúfam, že nezadrie nejakú hovadinu a všetko si poserie, lebo ho zabijem.
"Ok, mali by sme vyraziť, čaká nás ešte dlhá cesta," zvolal Kiba a postavil sa z lavičky.
"Cesta kam?" zamrmlala som zmätene a porozhliadla sa, keď som videla, ako sa všetci rozhýbali jedným smerom.
"Naruto vám nevravel, že dnes sa ide opekať a grilovať na pláž k jazeru?" spýtal sa ten veľký, myslím, že sa volal Chouji alebo tak nejako.
Odmietavo som pokrútila hlavou a až teraz som si všimla, že všetci chalani mali na chrbtoch veľké batohy. Predpokladám, že v nich mali jedlo a spacáky a také veci.
"No, tak tam máme namierené. Ostatní z partie na nás už čakajú, urobili vatru a rozostavali nejaké stany myslím," povedal Kiba a otočil sa na mňa s príjemným úsmevom. Všetci sa so mnou rozprávali úplne bez problémov, mohla som slobodne dýchať. Cítila som sa tak dobre, tak voľne.
"Prejdeme cez les a budeme pri jazere, nebude to kus, ale potrebujem, aby ste mali všetci zapnuté svetlá na mobiloch, lebo nechceme aby sa tu niekomu niečo stalo," Tenten kráčala vpredu vedľa Nejiho, ktorý pozorne sledoval Naruta a Hinatu vedľa nich ako sa rozprávajú.
"Ideme cez les?" s obavou som si prehľadala vačky, aby som si vytiahla mobil a zasvietila. Som nešikovná aj zo svetlom, nebudem riskovať, že si neposvietim a vrazím do najbližšieho stromu.
"Neboj kočka, ja ťa povediem," okolo pliec sa mi ovinuli paže a pritiahli ma k sebe.
"Siem, nemusíš sa vešať hneď na prvé dievča, ktoré vidíš," podľa hlbokého hlasu som usúdila, že to bol Kaidan, ktorý ma vykrútil spod zovretia Siema a teraz ma za ruku ťahal nabok, aby sme mu unikli.
"Ďakujem za záchranu," povedala som bez dychu, keď sme stáli na mieste a čakali, až všetci prejdú a pripojili sme sa k ním úplne na konci. Pustil moju ruku a zamával svetlom s mobilom.
"Bez problémov, každá je pri ňom vystrašená. On nevie ako na dievčatá a potom ich musím zachraňovať, lebo by ich samým záujmom zabil, samozrejme nevedomky," uškrnul sa myslím, aspoň tak som usúdila z jeho tónu. Ušlo mi menšie pobavené uchechtnutie.
"Ešte raz ďakujem, Kaidan," opäť som mala potrebu sa mu poďakovať, lebo medzi nami nastalo ticho a bolo trošku nepríjemné... teda aspoň pre mňa.
"Kai, pre kamarátov som len Kai," opravil ma a v slabom svetle som zbadala, ako sa usmial. Tak fajn... páči sa mi jeho meno.
"Takže... ty si tu najstarší zo všetkých, hej?" overovala som si informáciu, ktorú som už počula. Nedávalo mi zmysel, prečo sa tu s nimi vláči.
"Tak je," prikývol.
"Máš veľa mladých kamarátov?"
Zasmial sa a ja som videla, že ho v celku mojimi otázkami bavím. Nevedela som čo si mám o ňom myslieť.
"Celé dva semestre som v kuse na výške v meste, cez leto som tuto. Dany je môj bratranec, vyrastal som s ním odmalička. A on a Neji sú najlepší kamaráti, tak som sa s nimi nejako dal dokopy a zrazu som bol v ich parte. Byť najstarší je niekedy otravné, pretože mám za nich istú zodpovednosť keď sa dostanú do problémov a kupujem im alkohol, lebo nemajú na to vek a zároveň je to niekedy príliš zábavné a príjemné, lebo sa s nimi cítim bezstarostne. Všetkých mám rád a poznám ich už nejakú dobu. Ale stále sa nám to tu rozrastá. Dnes ste sa pridali vy dve a dúfam, že s nami budete tráviť každý večer." Znel úprimne a ja som mu verila. Neviem prečo, ale verila. Dúfam, že sa opäť raz nespálim. Vyšli sme z lesa na pieskovú cestičku a ja som sa na moment ponorila do počúvania bezstarostného smiechu a rozprávania ostatných. Mesiac bol v tvare C a hviezdy nám ukazovali úžasné súhvezdia. Milovala som nočnú oblohu.
Nohy sa mi zabárali do piesku, ktorý mal biely nádych vďaka mesačnému svetlu. Čím bližšie sme boli k jazeru, tým viac sme počuli ďalší výskot a nadšený hovor. Zbadala som veľkú vatru a okolo nej sedelo ďalších... no... veľa ľudí. Už teraz som si nepamätala mená tých deviatich poriadne, ako si zapamätám mená tamtej tlupy?
Všetci už nás očakávali a natešene jačali, nad ohniskom sa opekali snáď všetky druhy mäsa a zeleniny, okolo bolo postavených najmenej dvanásť stanov. Tak toto je rozhodne obrovská partia kamarátov. Hinata mi zmizla z dohľadu, keď nás všetci zavalili a kričali jeden cez druhého privítavajúc sa.
Po chvíli som zistila, že všetky tie batohy, ktoré mali na chrbte chalani obsahujú len a len alkohol. Nič viac. Žiadne spacáky, žiadne jedlo. To všetko plánujú dnes vypiť?
Keď mi rukou potriasol už asi dvadsiaty človek a povedal mi svoje meno, prestala som to rátať. Jednoducho som dokola opakovala: "Teší ma, som Sakura," des.
Keď sa to tam konečne ukľudnilo, posadali sme si okolo ohniska a všetci začali vykecávať. Sedela som vedľa Kaidana a obaja sme viedli rozhovor a nevnímali okolie. Hovoril, že chodí na prírodné vedy, čo ma naozaj zaujalo. Rozoberali sme to tak dlho, až kým som si nevšimla, že si vedľa Kaia z druhej strany sadol Naruto s Hinatou po boku a pridali sa k nám do konverzácie.
"Kde je Sasuke?" spýtal sa so záujmom chalan, ktorého meno som si nepamätala. Zbystrila som. Takže tu mal byť. Ach, vďaka Bohu, že tu nie je.
"Dnes mali nejakú rodinnú večeru, tak nemohol prísť," vysoký tón mi rezonoval v ušiach, keď som otočila hlavu a zadívala sa na dotyčnú osobu. Ten hlas som poznala a nenávidela zároveň. Karin. Odkiaľ o ňom vedela? Mala s ním niečo?
Naruto sa zamračil, akoby ju až teraz zbadal. Ja som ju doteraz ignorovala a tvárila sa, že som ju nevidela.
"Čo tu robí?" zavrčal ledva počuteľným tónom až som na neho prekvapene vzhliadla. Nikdy som nemala dojem, že by ju nemal rád, hlavne preto, lebo na strednej patrila medzi roztlieskávačky, ktoré povzbudzovali jeho tým.
"Čo ja viem," ľahostajne pokrčil ramenami Kai a ani sa na ňu nepozeral. Za to ja som sa dívala na to, ako sa rozprávala s Ino. Nevedela som, čo si mám myslieť o tom, že sú tu. Vyzeralo to, že nie všetci ju majú radi. Ani sa im nedivím. Ale Ino im očividne nevadila. Hocikedy sa s ňou rozprávali, akoby boli fakt kamoši.
"Ukľudni sa, Naruto. Patrila do tejto partie kedysi a to, že je sliepka jej už nepomôže. Nemusíš sa s ňou rozprávať, proste si ju nevšímaj." Kai mal pravdu, keď Naruta ukľudňoval. Zaujímalo by ma, prečo ju Naruto tak neznesie. Mala som pocit, že je v tom viac ako len obyčajná nechuť k jej osobe.
Blondiak sa len zamračil a otočil sa k Hinate.
"Keby som vedel, že prídeš takto naľahko oblečená, sám by som ťa obliekol do niečoho vhodnejšieho," chytil jej jemnú látku medzi prsty a pokrútil hlavou. Uškrnula som sa.
"Ja som ti to hovorila," vyklonila som sa spoza Kaia a hodila som po nej veľavýznamný pohľad. Hinata radšej nič nepovedala.
Potom Naruto vstal, vošiel do jedného zo stanov a o pár sekúnd sa vrátil s modrou mikinou.
Kľakol si pred ňu a na perách mu pohrával jemný úsmev.
"Zdvihni ruky, prosím," užasnuto som sledovala, ako sa k nej správal. Ako k najjemnejšej kvetine, akoby sa bál, že sa mu pod rukami rozpadne. Hinata zdvihla ruky a nechala ho, aby jej cez hlavu pretiahol jeho vlastnú mikinu.
"Hneď som spokojnejší," zamrmlal si popod nos a sadol si vedľa nej. Musela som odvrátiť pohľad. Vedela som, že civím. Nečakala som od neho také správanie.
Partia ľudí začala niečo hlasnejšie kričať a to upútalo moju pozornosť. Zadívala som sa pred seba.
"Sasuke!"
"Sasuke, vitaj medzi nami! Už sme si mysleli, že neprídeš!"
"Čau, Sasuke!"
Asi mi zamrzla krv v žilách. Nechcela som ho vidieť, nebola som na to pripravená. Vkráčal medzi partiu ľudí, zdravil ich len zdvihnutím ruky a vyzeral... vyčerpane či frustrovane.
"Ktosi vravel, že si bol na večeri s rodinou," ozval sa Kiba, ale Sasuke ho ignoroval. Prehrabol si vlasy, ktoré mu padali do očí a zahľadel sa do plameňov. Mal na sebe čiernu mikinu spod ktorej mu vykúkalo fialové tričko a tiež mal modré džíny. Cez plece mal prehodenú tašku, ktorú nosil do školy, čo ma celkom prekvapilo. Ruky si zastrčil do predných vačkov. Vyzeral, akoby ho niečo trápilo, myslím...
Naruto sa na moment ospravedlnil a prešiel vedľa Sasukeho, podávajúc mu pivo. Zobral mu tašku a podal ju Siemovi, ktorý sa v nej okamžite začal prehrabovať. Zrejme im niečo priniesol. Nakoniec sa ukázalo, že tam mal notebook.
"Vďaka za opravu!" zvolal Siem a už aj zdúchol do stanu. Sasuke sa uškrnul a zakrúžil s pivom, akoby si ho premiešaval. Naruto horúčkovito niečo hovoril a Sasuke sa usmial pred tým, než sa napil. Potom jeho oči zaostrili pred seba a zbadal ma. Pomaly sklonil plechovku a prebodol ma pohľadom. Automaticky som sa posunula bližšie ku Kaiovi. Ten pohľad ma prevŕtal a vypálil dieru do stromu za mnou.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 em em | 11. července 2014 v 0:41 | Reagovat

Jůů *_* parádní díl, čtení tak rychle utíká, když to člověk do slova hltá :O moc povedená povídka :3 prostě perfektní, úžasný, dokonalý, bezkonkurenční, suprová!! ♥_♥ a navíc je zveřejněn po tak krátký době :3 jen tak dál ^_^

2 davidjaho davidjaho | 11. července 2014 v 9:25 | Reagovat

Nový díl přišel nečekaně brzo. Díky. No a teď už k dílu. Sakura v obležení mužů. Jo, to dobře vystihuje tento díl. :-) Že by z toho vznikl nějaký milostný úhelník? No, nechám se překvapit.

3 Taurin Taurin | 12. července 2014 v 0:04 | Reagovat

Takže, Sakura a toľko chlapov okolo, no to si priam volá o prúser :D Kai super meno a keď si začala vymenovávať konoháčov tak som si povedala "No dobre asi to bude v kruhu našich známich" ale nakoniec je ich tam toľko, že budem rada ak pri nich zostanem v obraze :-P som nesmierne zvedavá (a aj rada), prečo Karin nie je vítaná... ale ten Sasukeho pohľad na konci 8-O dúfam, že nový diel bude čo najskôr, vždy sa na neho veľmi teším ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama