Veríte v osud? 10. diel

16. července 2014 v 16:34 | Mešteková |  Veríte v osud?

Zo sna ma budilo stonanie a buchotanie niekde vonku. Prevrátila som sa na chrbát a prežmolila si oči. Potom som sa ponaťahovala ako mačka a zívla. Až teraz som si uvedomila, že nemôžem dýchať. Bolo tu strašne dusno. Otvorila som oči a hľadela na látkový strop stanu. Hinata vedľa mňa sa pomrvila a niečo zamrmlala. Ach... slnko nás tu uvarí - napadlo ma, keď som sa znovu nadýchla ťažkého vzduchu a strhla som sa, keď som ucítila stekať kvapku potu po krku.
Ozval sa zvuk zipsu a tak som sa posadila, aby som videla, kto ide do stanu. Sasuke odstránil sieťku a podal mi ľadovú minerálku. Asi ju chladili v mraziacom boxe, alebo vo vode, je jedno kde, okamžite ju potrebujem.
"Nie si smädná? Minerálka je to posledné, čo zostalo," ozval sa a jeho hlas bol úplne normálny, nie ako ten môj zastretý keď sa ráno zobudím.
"Ďakujem," zaškriekala som, " spal si vôbec v noci?" natiahla som sa po vodu a odštupľovala ju, aby som sa mohla poriadne napiť. Celé hrdlo mi oblial chlad a takmer som sa udusila bublinkami. Rozkašľala som sa a rýchlo sa štverala von zo stanu, aby som nezobudila Hinatu. Sasuke za mnou zatvoril sieťku, aby Hinatu neotravoval dotieravý hmyz. Slnko ma oslepilo a na moment som nič nevidela. S rukou pred ústami som prskala a žmurkaním sa snažila vyhnať slzy z očí.
"V pohode?" spýtal sa a pobavene ma sledoval, keď si šiel pre vodu aj on. Zmohla som sa len na prikývnutie, lebo ešte som pokašliavala.
"Nie, nespal som. Dával som na nich pozor," odpovedal po chvíli, keď sa napil a stiahol obočie nad očami. Zadíval sa na rozľahlú piesočnú pláž presvetlenú prudkým slnkom. Boli sme síce pri jazere, ale na moment som mala dojem, akoby sme boli niekde úplne inde, v nejakej inej krajine. Milujem to tu, človek sa tu môže tváriť, že žije úplne iný život. Zažmurkala som a znovu si pretrela oči. Až teraz som zbadala, že väčšina ľudí leží na horúcom piesku ako nejaké pohodené figuríny.
"Keď ste si šli s Hinatou ľahnúť, ostatní postupne začali odpadávať jeden po druhom a ležia na tých istých miestach už niekoľko hodín," posadil sa do rozkladacieho kresla a natiahol pred seba bosé nohy. Mal na sebe čierne plavkové šortky a biele tričko, ktoré obopínalo jeho hrudník. Prehltla som. Už som mala možnosť pocítiť jeho telo blízko pritisnuté pri mne a aj tie svaly, ktoré som sama prešla rukami. Bolo to len raz, ale mala som to vypálené v mozgu a to ma nesmierne štvalo.
Odvrátila som pohľad od jeho ležérnej pozície a prezerala si tú skazu. V stanoch spali po väčšine dievčatá, sem tam vykúkala von nejaká chalanská hlava, alebo nohy, ale väčšina z nich bola odpadnutá na piesku kde spokojne spali. Občas niekto z nich zdvihol ruku, aby sa poškriabal, alebo sa prevalil. Väčšina chalanov nemala tričká a vyzerali, že si v noci dali dokonca kúpeľ. Ležali na slnku, ktoré rozpaľovalo už aj tak dosť horúci piesok.
Sledovala som Naruta, ako ležal na bruchu úplne odpálený a prišlo mi ho ľúto. Včera to očividne prehnal a teraz ležal polonahý zaborený v zrnkách nepríjemného piesku. Ramená mu chytali na červeno, to bude rozhodne nepríjemných pár dní ak sa spáli. Mala by som ho ísť zobudiť? A v tom sa zdvihol na všetky štyri a začal sa poslepiačky plaziť ďalej od nás.
"Čo to robí?" zamrmlala som skôr sama pre seba a zmätene sa zahľadela na Sasukeho, ktorý ho pozoroval so stisnutými perami a hlavou zvedavo naklonenou k ľavému plecu. Očividne sám nevedel o čo mu ide a tak som sa rozhodla zistiť to a zamerala som sa na blondiaka. Ďalej sa štveral a až keď sa dostal ako tak do tieňa, ktoré vytvárali stromy v okolí, spadol naspäť na brucho a zostal tak ležať s roztiahnutými rukami aj nohami a pravou polkou tváre v piesku. Potreboval sa očividne dostať do chládku, ale podarilo sa mu tam prepraviť iba polovicu tela. Ostatné ho už asi nezaujímalo len čo pocítil úľavu.
Zapchala som si ústa rukami, aby som sa nezačala smiať.
"Koľko je hodín?" spýtala som sa, ledva udržujúc svoj smiech na uzde a prešla som si sadnúť vedľa do rozkladacej sedačky. Hodila som si do úst žuvačku a opäť sa napila vody, lebo som bola vyprahnutá a to som vôbec nepila alkohol. Ani Hinata, ktorá vyzerala rovnako zničená ako Naruto, ale ona nebola zvyknutá ponocovať.
"Desať preč, myslím, že dnes to tu budeme baliť až niekedy večer, som zvedavý kedy vstanú," spojil ruky a položil si ich na vypracované brucho, keď sa zošuchol do ležatej polohy s pobaveným výrazom v očiach, hoci tvár mal vážnu. Včera sme sa so Sasukem ledva dostali k slovu, keď sme sa vrátili naspäť k ohnisku. Všetko sa to tam rozbúrilo, polovica z ľudí čo tu boli sa snažila tancovať, alebo tu skôr predvádzali hriešne tance s dievčatami, ďalšia pila. Ja som odmietala tancovať, pozorovala som, ako Naruto krútil Hinatu, ktorá sa na tom náramne smiala tým svojím roztomilým zahanbeným smiechom. Boli asi jediní, ktorí tancovali slušne. Sasuke bol poväčšine pri Siemovi, lebo niečo upravovali v notebooku. Vyznal sa do viacero vecí, ako som si trúfala odhadovať. Keď sa ku mne dostal a sadol si vedľa mňa, vždy sa k nám pridali ďalší ľudia a rozprúdil sa rozhovor. Spolu sme prehodili naozaj ledva pár viet. Neskôr som odkvacla aj s Hinatou v stane, lebo sme boli vyčerpané. Bol to Narutov a Sasukeho stan, takže nás to až tak neužieralo, okrem toho, bol dosť veľký aby sme sa tam zmestili všetci štyria.
"Kedy to tu úplne zomrelo?" pousmiala som sa a dívala sa na rozhádzané odpadky, popadané fľaše a porozťahované deky či roztrúsené tričká.
"Asi pred hodinou išiel spať Kiba ako posledný... spí v aute aj so Siemom. Nechceš vidieť ako sú tam poskladaní," neveriaco zakrútil hlavou a kútiky úst sa mu stočili do náznaku úsmevu, keď sa na mňa pozrel.
Do hlavy mi z čista jasna prišla dotieravá myšlienka, ktorú by som najradšej nevyťahovala, ale uvedomila som si, že som nikde nevidela Karin. Ino tu bola, ale Karin som nevidela od kedy sme sa vrátili naspäť k párty od nášho rozhovoru.
"A kde je Karin?" ani som nevedela, či chcem počuť odpoveď práve z jeho úst.
Pokrčil plecami, "Netuším," odvrátil odo mňa pohľad so zvláštnym výrazom, ktorý som nevedela identifikovať.
Sasuke odrazu vstal a zobral do ruky jeden z veľkých čiernych vriec. Jedným švihom ho otvoril a začal sa skláňať a zdvíhať odpadky, následne ich tam hádzal. Okamžite som sa načiahla aj ja po svoje vrece a rozhodla som sa mu ísť pomôcť s upratovaním toho bordelu. Džíny sa na mňa lepili a bolo mi nepríjemne a horúco. Sasuke to postrehol, pretože sa zastavil a chvíľu ma pozoroval ako sa ošívam.
"Dám ti niečo na prezlečenie, aby si sa cítila lepšie?" spýtal sa a ja som sa k nemu obrátila s vyjaveným výrazom. Stál na pláži len pár metrov odo mňa a vyzeral ako Boh dokonca aj s odpadkami v rukách. Obaja sme sa zabárali do piesku a dívali sa na seba. Ani jeden z nás nemal na nohách žiadne topánky a to ma priviedlo k myšlienke, či zostali tam, kde som ich včera nechala.
"Kde by si tu zobral niečo na prezlečenie?" odkiaľ má vlastne to biele tričko a tie kraťase?
Hodil vrece na zem a vybral sa k čiernemu Range Roveru Evoque, ktorý bol pristavený hneď pri stanoch a odkiaľ včera hrala hudba. Vytiahol z vrecka kľúče a otvoril na diaľku kufor. Takmer mi spadla sánka na zem. To bolo jeho auto? No jasné, je bohatý... mohla som si myslieť. Potichu som si odvrkla. Nikdy som nebola na peniaze, ale už mi bolo jasné, prečo za ním Karin bude ešte viac doliezať.
Hmm... ale to auto tu stálo ešte pred tým, než prišiel.
Tak ako sa sem dostalo? Vytiahol zozadu ďalšie chalanské plavkové kraťase a podal mi ich.
"To je tvoje auto?" overovala som si s nedôverou a stále som si od neho nebrala ponúkané oblečenie.
"Hej," prikývol nevzrušene a stále čakal s napriahnutou rukou.
"Neprišiel si na ňom," kontrovala som mu a do hlasu sa mi vkrádalo trochu zvedavosti.
"Bývam len kúsok odtiaľto, prišiel som sem peši. Narutovi som požičal auto kvôli hudbe, pretože tam mám dobré repráky." Poklepal po kufri a zatvoril ho.
"Aha," môj hlas znel duto, keď som si od neho brala modré plavky. Čo je pre neho kúsok? Keď sa vydával za Cama, vravel, že býva mimo Konohy. Takže... odkiaľ vlastne je?
"Normálne nosíš takúto výbavu v kufri?" poukázala som na kus odevu, ktorý som držala v rukách. Má ich pre takéto situácie? Ponúka ich ženám? Príliš veľa otázok mi naplnilo myseľ.
"Je to vhodné, hlavne ak sa potrebujem prezliecť keď si chcem sadnúť do auta a niekam ísť. Nerád tam sadám s mokrými nohavicami a nie je na škodu mať ich pár v zálohe. Nikdy nevieš, kto ťa tu hodí niekoľkokrát za sebou do vody aj keď si už v suchom," dávalo to zmysel a ja som sa chytila za hlavu so smiechom a cítila som sa aj trošku zahanbene, že tak vyzvedám a napadajú ma také myšlienky.
Vrátila som sa do stanu k Hinate, kde som si prezliekla džíny a snažila som sa nemyslieť na to, že mám na sebe nejakú Sasukeho vec. Hinata stále spala ako zabitá a tak som ju nechala. Celkom ma pobavilo, že bola zamotaná v spacáku a pri tom bolo vidieť, že jej je horúco. Keď som vyšla von, prvé čo som zbadala bolo, ako sa Naruto opäť presúva. Tento raz sa neobťažoval so zdvíhaním sa na všetky štyri. So zatvorenými očami sa šplhal po lakťoch a odrážal sa nohami smerom ku brehu, keď zrazu vliezol do vody, ako nejaký aligátor zanechávajúc za sebou cestu v piesku.
"To je idiot," Sasuke si pobavene odvrkol a zohol sa pre ďalšiu fľašku.
Ozvalo sa čľapotanie vody a Naruto zmizol pod hladinou. A nevynáral sa. Stála som pri stane a žalúdok mi začalo skrúcať. Stále nič.
Sasuke sa stále skláňal a hádzal odpadky do vreca. Otvorila som ústa v šoku a snažila sa prehovoriť.
"Sasuke," slová mi uviazli v krku a on zdvihol hlavu, aby sa na mňa pozrel.
"Čo?" dívala som sa na hladinu, nemohla som stade odtrhnúť zrak a nedokázala mu odpovedať.
"Do čerta!" zvolal a pustil odpadky keď sa rozbehol šprintom k vode, kde zmizol Naruto. Rozklepane som sa tam rozbehla za ním, keď som zbadala, ako sa vynorila postava a potriasla hlavou, aby sa zbavila vody.
"Ty si taký debil!" vrčal na neho Sasuke, keď prudko zastal pri brehu a ja som do neho skoro napakovala.
"Čo?!" zvolal Naruto v diaľke. Páni, ten má teda riadny dych, že vydržal tak dlho pod vodou. Ale úplne som chápala hnev, ktorý lomcoval Sasukem, keď na neho kričal.
"Mysleli sme si, že si sa utopil!" zakričala som na neho, keď rýchlo plával k nám. Zasmial sa chrapľavým, rozospatým smiechom a pokrútil hlavou. Spadol mi kameň zo srdca a prudko som vydýchla vzduch z pľúc, ani som nevedela, že ho zadržiavam. Sasuke frustrovane kopol do vody a tá ho ostriekala.
"Ale no ták!" smial sa Naruto a postavil sa. Voda mu bola po boky a ošpliechal nás naspäť. Odskočila som, ale Sasuke sa ani nepohol, bolo mu to jedno.
"Urobíš to ešte raz a sám ťa utopím," Sasuke si založil ruky na hrudi a uškrnul sa, krútiac hlavou. Nezdržala som sa a vybuchla som do smiechu, pretože Sasuke bojoval s úľavou a hnevom a vyzeral vtipne. Naruto sa ku mne pripojil a náš objekt smiechu sa premiestnil naspäť k vrecu a hádzal do neho veci s väčšou vervou ako pred tým.
Hluk, ktorý sme spôsobili prebral ľudí a donútil ich s bolestivým skučaním vstať. Vyškriabali sa zo stanov, väčšina mala pricapené ruky na hlavách a hľadali niečo na pitie - hlavne nealkoholické.
Kľačala som sa na zemi a odrazu sa pri mne objavili dve ruky, ktoré mi pomáhali a tiež vhadzovali odpadky do môjho takmer už plného vreca. Vzhliadla som a videla Hinatu, ako rozospato zíva. Ešte len vstala a už mi pomáha.
"Dobré ráno," ozvala som sa so smiechom a ona sa zmohla len na slabé zamrmlanie, lebo sa jej opäť zívlo.
Keď sme už mali odpadky upratané, všetci sme sedeli na piesku ( zopár z chalanov ležalo, lebo sedenie pre nich bolo náročné ) a pili sme, či jedli, pretože všetci sme boli hladní. Potom sa chalani s frflaním rozhodli, že idú pobaliť stany a my sme sa s Hinatou zdvíhali, aby sme išli k nim domov. Potrebujem sprchu a to nutne.
"Vidíme sa večer?" uisťoval sa Naruto a držal Hinatu za ruku. Nie majetnícky, ale prosebne, akoby sa bál, že nepríde. Tá ho ukľudňovala úsmevom.
"Ehm, mala by som ti vrátiť plavky," uvedomila som si, keď Sasuke hádzal do zadného kufra ich stan, spacák a deky. Pozrel sa na mňa a mykol plecami.
"Kľudne si ich nechaj. Večer mi ich prinesieš," večer? Nemala som v úmysle ísť von.
"Ale, vážne?" ozvala som sa mierne ironicky, nikto mi o tom nepovedal a už sa so mnou ráta.
"Hej, večer sa ide do klubu, je sobota," pritakal Dany a prešiel okolo s dekami. Pokrčila som ramenami, ešte si to sama rozmyslím.
Hinata prišla ku mne a Naruto odniesol posledné veci do kufra pred tým, než ho Sasuke zatvoril.
"Pôjdeme?" spýtala som sa jej a pozrela sa po svojej ľavici na tmavovlásku.
"Hodíme vás domov," ozval sa hlboký hlas Sasukeho, keď sa opieral o auto s rukami v kapsách.
"Neviem, či to je... teda, nemusíš sa obťažovať," nechcela som, aby sa kvôli nám zdržoval, ale Naruto sa zasmial.
"To je v pohode, nechaj ho to urobiť keď chce, aspoň nemusíte merať cestu cez les." Pozrela som sa na Hinatu, ktorá chvíľu váhala pred tým, než prikývla. A okrem toho, bolo na Narutovi vidieť, že ho Sasukeho návrh potešil. Premerala som si opáleného blondiaka a prižmúrila oči. Budem si s ním musieť o Hinate pohovoriť, lebo ak spácha niečo, čo sa mi nebude páčiť a ublíži jej to, vynesiem ho v zuboch na Mars, odtrhnem mu ruky od tela a nechám ho dusiť sa vo vlastnej šťave viny. Sasuke si všimol, že si ho prezerám a stisol pery, akoby sa nechcel zasmiať. Akoby vedel, čo sa mi honí hlavou.
Naruto sa nadšene usmial a otvoril zadné dvere. Očividne chcel byť s Hinatou sám vzadu. Ach... to znamená, že musím ísť dopredu k Sasukemu.
Hinata sa tam nasúkala a Naruto sa hneď narval vedľa nej za sedadlo spolujazdca kam som sa usadila ja, keď mi prekvapivo otvoril dvere Sasuke a čakal až nasadnem. Aké spôsoby, kto by to do neho povedal.
Keď som tam bola bezpečne usadená, zatvoril a obišiel auto. Sadol si za volant a zabuchol dvere. Nasadila som si pás, keď on pichol kľúče do zapaľovania a pustil hudbu cez USB kľúč. Autom sa rozoznela pesnička Afraid od The Neighbourhood, (https://www.youtube.com/watch?v=LrWwtU7iyl0 ak by ste chceli vedieť, čo je to za pesníčku :) ) stíšil ju tak, aby sme sa počuli, ale prstami jednej ruky bubnoval po volante. Očividne to bola jeho obľúbená pesnička a text sa mi páčil.
"Už zasa táto skupina?" vzadu zastonal Narutov hlas a Sasuke pridal hlasitosť.
"Moje auto, moja hudba." Pozrel sa na neho v spätnom zrkadle a vyštartoval z pláže na lesnú cestu.
"Jeho obľúbená skupina," pretočil na mňa oči Naruto, keď som sa na neho pozrela. Mala som tú skupinu viac ako rada, takže mi vôbec nevadila. Potom som si uvedomila, že Sasuke včera pil pivo, nepil nič iné len to, ale aj to predsa obsahuje alkohol. Nie je to nebezpečné? Mohol by nafúkať.
"Ehm, nechcem byť hnusná, ale nepil si náhodou? Určite ešte máš nejaké promile v krvi," skôr ako mi stihol Sasuke odpovedať, zozadu sa ozval Narutov smiech.
"Sasuke nepije alkohol, Sakura. Pil len raz čo si pamätám a to teda vyzeral... však to tak aj dopadlo,"
"Sklapni debil," zavrčal a jeho hlas rozvibroval celé auto, aspoň ten pocit som mala. Nadvihla som obočie. Vidieť opitého Sasukeho by som chcela, je aj vtedy taký upätý?
"Včera som pil nealkoholické pivo," ozrejmil mi, ale ani raz sa na mňa nepozrel. Asi sa cítil trápne za to, že ho takto Naruto prezradil.
S úsmevom som si oprela hlavu o sklo, spokojná s jeho odpoveďou. Autom kymácalo, kvôli lesnej ceste len mierne a Sasuke na chvíľu pustil volant, aby sa mohol zapásať.
Automaticky mi vystrelila ruka a chytila som volant. Uškrnul sa.
"Neboj sa, riadim lepšie ako dýcham," dal ruku preč z pracky a chytil tú moju na volante. Mal ju teplú a príjemnú, ale mierne som sa začervenala, keď sa ma dotkol. Odtiahla som ju. Bože, ale ako som ju tam chcela nechať! No jasné, teraz sa správam ako jedna z tých hlupačiek, čo ho obletujú. Zastrčila som si ruky pod stehná, aby som nemala chuť ho chytiť. Aj tak by to vyzeralo divne.
On si z toho nič nerobil, že som ho pustila. Sledoval cestu pred sebou a opäť začal s bubnovaním prstov do rytmu keď sa pesnička zmenila na Honest (https://www.youtube.com/watch?v=quR7cs9QVpE ).
"Ktorú mám vysadiť prvú?" spýtal sa po chvíli, asi už nemohol počúvať Naruta ako niečo vzadu hovoril Hinate.
"No, vlastne bývame spolu. Takže u Hinaty, navediem ťa," musela som odpovedať ja, lebo slečna, ktorej to bol dom mala plné práce s počúvaním blondiaka.
Sasuke sa na mňa pozrel a chvíľu si ma premeriaval. Zaujímalo by ma nad čím premýšľal, ale nič sa nepýtal. Bol ticho.
Keď sme zastali pred Hinatiným sídlom, nemotorne som vystúpila z toho auta a Hinata sa lúčila s Narutom.
"Sakura," ozval sa Sasukeho hlas, keď stiahol okno u spolujazdca, aby na mňa mohol prehovoriť. Otočila som sa na neho so zvedavosťou a zároveň radosťou, ktorú som si odmietala pripustiť a videla, ako sa nakláňa dozadu a bral do rúk moje džíny, ktoré mi hodil do roztvorených rúk.
"Vidíme sa večer," kývol mi hlavou s pokriveným úsmevom, provokáciou v očach a ja som tam stála ako primrznutá, schopná len prikývnuť.
"Vďaka za odvoz," zamrmlala som, keď sa Hinata pridala ku mne. Naruto si presadol vedľa Sasukeho, ani sa neobťažoval s otváraním dverí, jednoducho preliezol, ale Sasukemu to očividne nevadilo.
"Zatiaľ," Naruto žmurkol a čierny Range Rover sa rozjel. Otočila som sa k Hinate, ktorá sa nadšene usmievala.
"Potrebujem sprchu," vzdychla som si a Hinata prikývla na súhlas.
"Prečo vlastne máš Sasukeho šortky?" zamrmlala, keď sme kračali cez vykladanú dlažbu k ich vchodovým dverám. Zasmiala som sa, pretože som si uvedomila, že jej to určite dlho vŕtalo v hlave.
"Dnu ti poviem," prehodila som v dobrej nálade a srdce sa mi rozbúšilo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 okok okok | 17. července 2014 v 18:01 | Reagovat

to je nejlepší FF :3 SasuSaku, NaruHina v reálu, co víc si přát ♥_♥

2 Taurin Taurin | 18. července 2014 v 15:34 | Reagovat

Takže, keďže mi minule keď som to čítala neodoslalo môj komentár tak sa ho pokúsim napísať znovu :P strašne sa mi páčil ten Naruto ala aligator :D tak som sa už dlho nenasmiala neviem kde si na niečo také prišla ale chcela by som to vidieť v reale :P páčilo sa mi aký bol Sasuke gentleman :) a aj to aké predstavy mala Sakura, že čo urobí Narutovi ak ublíži Hinate :D smiala som sa nad tým ako si opísala tú situáciu v aute lebo ja si dávam presne tak isto ruky :D neviem či som na niečo nezabudla čítala som to už v stredu :P ale super dielik :) teším sa na ďalši diel :)

3 sameta sameta | 18. července 2014 v 16:37 | Reagovat

[1]: Ďakujeem :3 moc ma to teší! :)

[2]: :D HA! A práve Naruto ala aligátor som zažila v reále, musela som to sem dať, nikdy nezabudnem ako som sa vtedy smiala :-D inšpiroval ma kamarát.
A ďakujem, som nesmierne rada, že ťa tento diel tak pobavil!
Hmm... s rukami... myslíš to, ako si ich dávala pod stehná, alebo? :-D trošku som zmätená :) každopádne ĎAKUJEM za komentár, moc ma to teší :)

4 Taurin Taurin | 18. července 2014 v 18:42 | Reagovat

[3]: ano tie ruky myslím to ako si ich dala pod stehná :D a neveríííím, aj ja to chcem zažiť :D aj som nad tým rozmýšľala či si to niekde zažila alebo... ale tak je to dosť neuveriteľné :D ale bolo to také vtipné :D :D :D fakt smiešne mi je z toho ešte teraz :P asi si tú scénu idem prečítať znovu :D

5 sameta sameta | 18. července 2014 v 20:16 | Reagovat

[4]: :D o tom nepochybujem, sama som neverila vlastným očiam, keď som v to ráno sledovala, ako sa preúval zo slnka do chladu a neskôr sa odplazil až do vody, lebo mu bolo príliš veľké teplo, a ten smiech každého, kto bol vtedy už prebudený, no mali sme krásnu vyhliadku a aj spomienku, ktorú som sa rozhodla takto si zapamatať :D občas sem dávam nejaké situácie, ktoré som si zažila ale poupravujem ich podľa seba :)
Veľmi sa inak teším, že ťa to tak pobavilo :D :D Dúfam, že ťa príbeh nesklame :)

6 davidjaho davidjaho | 19. července 2014 v 18:01 | Reagovat

Díly přibývají vskutku úctyhodnou rychlostí. Tak rychle že ani už nevím co mám psat do komentářů. Tak napíšu jen toto. Skvělá práce a jen tak dál.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama